Pavol Valaský po vysvätení za farára odišiel roku 1769 za dušpastiera medzi rodákov do Slovenského Komlóša. Počas svojho pôsobenia medzi nimi spracoval dôležité údaje prvých osadníkov, ktorí sem prišli v najväčšom počte z Gemera a Malohontu. V Slovenskom Komlóši bol v poradí štvrtým farárom, ale aj jeho prvým kronikárom, ktorý písomne zanechal svedectvo o prvých desaťročiach osídľovania lokality Slovákmi. Už tu popri cirkevnej činnosti bola významná aj jeho literárna a historická práca.
V roku 1780 sa z dôvodu najbližšieho kontaktu s inštitúciami literatúry a vedy zo Slovenského Komlóša presťahoval do blízkosti hlavného mesta Uhorska - Budapešti. Za miesto svojho farárskeho pôsobenia si vybral Slovákmi obývanú Cinkotu. Po štvorročnom pôsobení v Cinkote odišiel v najplodnejších rokoch svojho života, roku 1783 za farára do Jelšavy, kde v plnej tvorivosti prežil presne druhú časť svojho plodného života. Roku 1796 spoločne so Samuelom Glósom bol spoluzakladateľom Čerešníckeho spolku v Jelšave, jedného z najstarších ovocinárskych združení v Uhorsku.
Pavol Valaský umrel 29. septembra 1824 v Jelšave. Vďační Komlóšania mu pred niekoľkými rokmi za jeho zásluhy za duchovnú starostlivosť a vzdelávanie v prvých rokoch osídľovania odhalili bustu na námestí, ktoré je po ňom aj pomenované.
Pavol Valaský je spoločným spojivom medzi mestami Jelšava a Slovenský Komlóš. Partnerstvo okrem miest majú aj dobrovoľní hasiči.
Dňa 10. 10. 2024 sme si pripomenuli 200. výročie úmrtia na tréningu s mladými hasičmi zapálením sviečky pri hrobe Valaského na jelšavskom cintoríne.
Gabriela Jakubecová
{gallery}gallery/valasky{/gallery}