Rimavská Sobota, 03.10. 2024 - Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v rámci podujatí venovaných 80. výročiu vypuknutia Slovenského národného povstania pripravilo 10. októbra 2024 pre svojich návštevníkov a pre verejnosť besedu s Ing. Dušanom Hutkom (1954, Rožňava), ktorý sa dlhodobo venuje spracovávaniu histórie Tisovca a jeho okolia. V Tisovci žije už štyri desiatky rokov. Jeho záber je široký. Je výtvarníkom, jaskyniarom, regionálnym historikom... Mimoriadnu a dlhoročnú pozornosť však venoval a venuje Tisovcu a osudom Tisovčanov v období druhej svetovej vojny. Výsledkom jeho bádania sú knihy Príbehy z vojny I. (2017), Príbehy z vojny II. (2019) a aj najnovšia, mimoriadne obsiahla publikácia Stojeden príbehov z vojny, ktorá bola vydaná práve pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania a uvedená do života 10. septembra 2024 v rámci osláv SNP v Tisovci.
V týchto troch knihách spracoval tematiku Slovenského národného povstania, protifašistického odboja a druhej svetovej vojny, prostredníctvom príbehov konkrétnych ľudí. Sú to príbehy o povinnosti, hrdinstve, statočnosti, ale aj zrade a zbabelosti. Nie sú to len príbehy mužov, ale aj zaujímavých a statočných žien. A nie sú to len príbehy významných osobností, ale predovšetkým príbehy bežných ľudí.
Slovenské národné povstanie nebolo len o bojoch pri Strečne, Priekope, Telgárte, Banskej Bystrici, Zvolene alebo Brezne. Bojovalo sa aj na severe Gemera-Malohontu. Boje sa zvádzali v okolí Revúcej, Muráňa, ale bojovalo sa aj v okolí Tisovca (na Dieliku). Tisovčania majú v povstaní a protifašistickom odboji významné postavenie. Stačí spomenúť mená: Igor Daxner, Vladimír Clementis, Branislav Manica, Július Nosko... V Tisovci nachádzame takmer všetko. Počiatočné nadšenie po vypuknutí povstania neobišlo ani jeho obyvateľov. Podobne ako tu identifikujem aj beznádej po jeho potlačení a po ústupe do hôr. Sú tu príbehy mužov, ktorí sa dostali do nemeckého zajatia a z neho strastiplných návratov. Aj jedna z najvýraznejších tragédií povstania sa spája s Tisovcom. 20. novembra 1944 vo večerných hodinách skupina vojakov nemeckého trestného oddielu vtrhla do rómskej osady pri Papierni. Všetkých jej obyvateľov vojaci vyhnali z príbytkov. Dôvodom represívnej akcie bola pomoc miestnych rómskych mužov partizánom. Obyvatelia museli pochodovať smerom na Tisovec. 14 mužov násilne odvliekli pod Hradovú za Tisovcom a prinútili ich vykopať si vlastný hrob. Ďalší deň (21. novembra 1944) nadránom, keď rómski muži dokončili „svoju robotu“, nemeckí vojaci ich výstrelmi zo 
samopalov popravili. Mená zavraždených boli prostredníctvom verejného oznámenia následne vyvesené pri mestskom dome. Tragédia tým však neskončila. Ďalší deň odtransportovali 64 žien a detí, ktoré práve prišli o svojich otcov, starých otcov, manželov, bratov, synov... Pred transportom ich upokojovali tým, že odchádzajú na práce do Nemecka. Skončili však ako obete vraždenia v Kremničke.
Knihy Dušana Hutku sú zaznamenaním príbehov, ktoré nemali šťastia, aby sa dostali do učebníc, literatúry, či filmov. Desaťročia boli tieto príbehy známe tým, ktorí ich prežili a ich blízkym, ktorým ich prerozprávali. Vďaka Dušanovi Hutkovi tieto príbehy nadobudli knižnú podobu a vďaka besede 10. októbra 2024 sa o nich môžu dozvedieť aj návštevníci Gemersko-malohontského múzea. Na besedu Vás srdečne pozývame.
RNDr. Ján Aláč
{gallery}gallery/hutka{/gallery}