Príbeh hrdinu SNP, Revúčana Ladislava Martina Šeböka. Pri osemdesiatom výročí významnej kapitoly slovenských dejín chceme pripomenúť príbeh človeka, na ktorého stále spomínajú príbuzní, hoci tiež neboli už jeho súčasníkmi. Zomrel veľmi mladý, život mal pred sebou, keď nešťastie ostatnej svetovej vojny doľahlo aj na neho. A predsa stihol tak veľa! Žil krátko, ale naplno a statočne vytrval tam, kde ho doba a vlastné svedomie postavili. Revúčan Ladislav Martin Šebök sa narodil v našom meste 28. júla 1921 a jeho život treba pripočítať k hrdinským obetiam Slovenského národného povstania.
Pochovaný je v revúckom starom cintoríne v spoločnom hrobe so sestrou Elenou, vydatou Strussovou. Vo vedľajšom hrobe ležia ich rodičia Martin Šebök a Júlia, rodená Viestová.
Na 80. výročie jeho smrti v SNP chceme prinavrátiť jeho meno tam, kam právom patrí – medzi hrdinov, ktorí padli v období druhej svetovej vojny.
Pamätnú náhrobnú tabuľu venovanú Ladislavovi Martinovi Šebökovi odhalíme na vojnových hroboch v revúckom cintoríne pri pietnej slávnosti pri okrúhlom výročí Slovenského národného povstania 5. septembra 2024 o 11.30 hod.
Juraj Genčanský
Obrázky:
obr. 1 Ladislav Martin Šebök, narodený 28.7.1921 v Revúcej, zomrel na následky vojnového zranenia pri bojovej akcii v Slovenskom národnom povstaní. Viezli muníciu a pri Teplej Vode ich voz narazil na mínu. Tragickým následkom tohto zranenia Ladislav Martin Šebök podľahol 19.11.1944 v nemocnici v Likieri.
obr. 2 Rad II. triedy SNP bol Ladislavovi Martinovi Šebökovi udelený in memoriam za účasť v bojoch na úseku Červená Skala – Telgárt na jeseň 1944, kde bol ako vojak povstaleckej slovenskej armády a kde si poranil ruku.
obr. 3 Na snímke z 18.10.1944 je Ladislav Martin Šebök v strede, z obviazanou poranenou rukou. Snímka je urobená pred odchodom z Revúcej smerom na Lubeník, kde ich potom od Turčoka prepadli Nemci a zajali. V Jelšave niektorých partizánov hneď popravili. Vojakov odviezli do zajatia do Janošoviec pri Rimavskej Sobote, odkiaľ sa mu podarilo ujsť.
obr. 4 Hrob Ladislava Martina Šeböka v revúckom starom cintoríne. Keďže v roku 1944 sa už na tomto cintoríne nepochovávalo, vzhľadom na mimoriadnu situáciu ho povolili pochovať pri chodníku, k nohám hrobu jeho otca Martina Šeböka.
obr. 5 V spoločnom hrobe s Ladislavom Martinom Šebökom dnes leží jeho sestra Elena Strussová, rodená Šeböková, ktorá zomrela v roku 2012 (bolo to jej želanie, aby bola rodina spolu...).
obr. 6 Rodičia Šebökovci ležia dnes v revúckej zemi vedľa svojich detí.
obr. 7 Likierska nemocnica, v ktorej skonal na následky zranenia od míny Ladislav Martin Šebök. Nemocnica v obci Likier vo vtedajšom okrese Hnúšťa bola otvorená v roku 1940, disponovala 120 lôžkami a mala štyri oddelenia: interné, infekčné, chirurgické a gynekologicko-pôrodnícke. Počas SNP bol riaditeľom MUDr. Ján Valach a za jeho pôsobenia bola práve nemocnica v Likieri najväčšou zdravotnou oporou pre povstalcov.
obr. 8 Časopis ŽIVOT v rubrike „Kto pozná ľudí na snímke?“ priniesol na jeseň 1974 niekoľko fotografií z povstaleckej Revúcej a úryvky z listu Eleny Strussovej, rodenej Šebökovej, sestry Ladislava Martina Šeböka, ktorá brata na fotografii spoznala. Okrem toho príspevok reaguje aj na list a fotky zaslané Vladimírom Vešelényim, vtedajším riaditeľom revúckej ĽŠU.
{gallery}sebok{/gallery}