Pekné počasie 13. apríla 2024 využili niektorí členovia ZO SZPB arm. generála Ludvika Svobodu v Čiernom Potoku, okres Rimavská Sobota na „poznávaciu vychádzku“ na najvyšší vrch v okolí VEĽKÝ BUČEŇ. Cestujúcim vlakom, autobusom, autom z Lučenca na Fiľakovo, alebo na Rimavskú Sobotu je známy tým, že nad vrcholcami stromov sa týči „strieborná“ kopula, ktorá neunikne žiadnemu oku. Niektorí tvrdia, že je to vodojem, iní, že je to vysielač, či telekomunikačný vykrývač mobilných sietí...
V skutočnosti je to letecké navigačné zariadenie, slúžiace aj na navigáciu lietadiel na letisko v Boľkovciach pri Lučenci. Za „hlbokej totality“ sa z tohto letiska lietalo na L-410 do Bratislavy - Prahy a dokonca až do Karlových Varov.
Po skončení pochodu bol pre účastníkov pripravený guľáš a pri pamätníku obetí maďarských fašistov v Čiernom Potoku položili účastníci kvety, a poklonili sa týmto obetiam, ktorých mená sú na priečelí pamätníka. Evanjelický farár Marian Bodollló krátkou modlitbou dal požehnanie obetiam fašizmu aj vo všeobecnosti a prečítal svoj príspevok o evanjelickom profesorovi Dietrichovi Bonhaefferovi, ktorého Nemci popravili rovnako ako naších občanov vo Floszenburgu.
Svoju púť účastníci ukončili na železničnej stanici v Blhovciach odkiaľ sa vlakom dopravili do svojích domovov.
Skutočný úmysel pochodu bolo uctiť si prechodom miesta pôsobenia partizánov z brigády „RÁKOSI“ pod velením majora Červenej armády VASILA MICHAJLOVIČA KOZLOVA.
Pripomeňme si aspoň niektoré udalosti z čias druhej svetovej vojny tejto brigády na Slovensku i v našom regióne. Z letiska TRI DUBY pri Zvolene sa „kozlovovci“ presunuli do oblasti Poltár – Kalinovo, kde boli dozbrojení a dostrojení. Po presunutí do oblasti Veľkého a Malého BUČEŇA, si velenie vybralo za svoje dočasné pôsobisko práve Veľký BUČEŇ, ktorý poskytoval výhodnú strategickú polohu, z ktorej „kozlovovci už v noci 22.9. 1944 prepadli vojenský nemecký vlakový transport s vojenskou technikou a vojakmi medzi Jesenským a Fiľakovom. V noci 27. septembra na vlakovej výhybke pri osade MARGIT medzi Fiľakovom a Šídom zlikvidovali viac ako stovku nemeckých vojakov. Po úspešnej akcii sa bez strát stiahli do okolitých hôr. Trať bola sprejazdnená až v dopoludňajších hodinách.
Neskôr sa príslušníci dostali až do oblasti Salgótarjánu (Maďarsko), ale pre neustále prenasledovanie, silné nemecké počty vojakov (v Rimavskej Sobote viac ako 3000, v Ožďanoch vyše 1000), hrozilo jednotlivým skupinám obkľúčenie, preto sa partizáni 3. októbra 1944 presunuli cez hranice naspäť na Slovensko a v obci Zelené boli jej príslušníci presunutí na Babinec do miesta dočasného štábu majora V. M. Kozlova.
Myšlienka zorganizovať takéto podujatie sa zrodila pri veľkonočnej besede členov ZO SZPB v Čiernom Potoku Ing. Jána Sebíňa s deťmi svojho zaťa. Účastníkov pochodu o miestach pôsobenia partizánov oboznamoval slovom predseda ZO SZPB v Čiernom Potoku, ktorý sa ho zúčastnil so svojou rodinou . Tak sa stala nedeľa 20.4.2014 pre desiatku záujemcov podujatia, okrem peknej túry v krásnom jarnom lese, aj pripomenutím si histórie z obdobia protifašistického odboja pri blížiacom sa 70. výročí vyhlásenia Slovenského národného povstania, predovšetkým mladým účastníkom tohto pochodu.
Žiaľ o tejto skutočnosti v oblasti Veľkého a Malého Bučeňa, niet žiadnej informácie, ani na Poľovníckej chate pod úpätím tohto vrchu. No o „Ceste lásky“ – Márie Széchy (Muránska Venuša) a Františka Vesselényiho (kapitán Muránskeho hradu) sú skoro na každej križovatke turistické smerovky kadiaľ údajne Mária a František chodili.
Napriek tomu sa účastníci tohto pochodu neubránili pokušeniu zopakovať si ho aj na jeseň, na počesť výročia SNP v období, kedy pred 70. rokmi v týchto lesoch pôsobili partizáni majora Kozlova!
JUDr. J. Pupala,
Predseda ZO SZPB
Čierny Potok
{gallery}gallery/chodnikmsamk{/gallery}