Fragment kosteného alebo parohového hrebeňa z lokality Rimavská Sobota-Kurinec-Barát kút (Mníchova studňa)
V júni 2023 Gemersko-malohontské múzeum realizovalo archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely v lokalite Rimavská Sobota-Kurinec-Barát kút (Mníchova studňa). V jednotlivých sondách bolo preukázané polykultúrne osídlenie z mladšej doby železnej – z doby laténskej (cca z 2. – 3. storočia pred Kr.), z doby rímskej ( cca z 3. -4. storočia.), z včasného stredoveku (cca 8./9. – 11. storočia), ako aj z vrcholného a neskorého stredoveku (z 13. – 15. storočia). Archeologický výskum z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Medzi najvýznamnejšie nálezy, ktoré sme objavili počas archeologického výskumu patrí nález fragmentu z kosteného alebo parohového trojvrstvového obojstranného hrebeňa.
Tento typ hrebeňa pozostával z troch na seba „sendvičovo“ naukladaných doštičiek, ktorých stredová časť mala na oboch koncoch zuby rôznej dĺžky a hustoty, vyrezané až ku krycej lište.
Dve dlhé krycie doštičky, ktoré držali spolu stredové ozubené komponenty z oboch strán, k nim boli pripevnené drobnými nitmi. Objavený fragment predstavuje okrajový fragment hrebeňa aj so zachovaným železným nitom. Nález fragmentu hrebeňa na základe analógií, kladieme približne do obdobia 10. – 11. storočia.
Väčšina hrebeňov vo včasnostredovekom období bola vyrábaná z dreva, žiaľ v archeologickom nálezovom fonde sa nálezy z dreva zachovávajú len vo výnimočných prípadoch.
Zhotovenie trojvrstvového obojstranného hrebeňa z kosti alebo parohu si vyžadovalo značnú mieru znalostí a skúseností a môžeme oprávnene predpokladať, že jeho zhotoviteľom bol špecializovaný remeselník. Väčšina takýchto doposiaľ známych hrebeňov pochádza predovšetkým z prostredia mocenských centier – hradísk.
Objavený fragment hrebeňa predstavuje vôbec prvý nález včasnostredovekého hrebeňa z územia Gemera – Malohontu.
PhDr. Alexander Botoš,
archeológ Gemersko-malohontského múzea