Veľká je jeho história. Slávna. Smutná a radostná. Slzy a krv. Z temnôt prvopočiatku dvíha sa ako závoj cez dni a roky, desaťročia, stáročia a tisícročia, cez ten dlhý, nekonečný, nezastaviteľný čas. Tam, v údoliach riek Slanej, Muránky, Turca a Rimavy, pri malých horských potokoch, na úbočiach a stráňach hustých hôr, odohrávali sa veľké deje
starých zabudnutých i nezabudnutých čias. Aj tam zápasil gemerský ľud s tvrdým životom. Žil, rúbal lesy, oral kamenistú zem, vŕtal sa v útrobách zeme a vynášal na svetlo nesmierne poklady. Uctieval svojich pohanských bohov, hľadal lúče najvyššej viery, staval hrady i kostoly, zakladal osady, dediny a mestečká. Krušili ho povíchrice, oheň a mor, nájazdy a vojny. A predsa žil, zachoval si svoju reč. Spieval si piesne, plakal a žialil. Ale žil a prežil časy dlhé a žije aj dnes. Buď mu česť a sláva: Nech naďalej sprevádza ho požehnanie výšin najvyššieho tak, ako ho doteraz viedol zo storočia do storočia. Nech pomníky slávnych činov veľkých mŕtvych žiaria v tmách budúcnosti ako lúče jasné. Nech mozole otcov dávnych nevýjdú navnivoč a zmar. Nech krv, ktorou ľud platil ťažké dane života, neovenčí ľútou žalobou márnomyseľnosti našich dní. Nech večne slávne pokračuje veľká naša história na väčšiu slávu národa a vlasti!
Ach, Gemer - malý kus hornatej zeme od rieky Slanej po Rimavicu, od Muránskej planiny až tam, kde sa počína veľká nížina. Niekoľko úzkych údolí, samé hory, samé vrchy, a nad tým klenba oblakov. Sláva ti, Gemer! Nech jagavým príkladom žiari tvoja veľká história. Nech v tvojej hrude odpočívajú sladko tvoji veľkí mŕtvi. Nech ďalej rodia sa z pravdy slávne činy a nech ľud tvoj šťastne kráča naproti blahu časov budúcich . . .
(Zdroj: Dušan Mikolaj: Stanem sa básnikom. Vydavateľstvo Osveta, š. p., Martin,1990)
POZNÁMKA MG: Zaujímavé slová v krátkosti vysvetľujúce podstatu nášho regiónu, ktoré končia vyslovenou túžbou, ktorej opodstatnenie platí aj v súčasnosti. Autor vo vyššie uvedenej knižke uvádza, že tieto slová odzneli po prvýkrát v bratislavskom rozhlase v historickom pásme s poéziou a hudbou Sláva Gemera. Pásmo zrejme zostavil Ján Brocko (1.3.1924 - 7.7.1946), povstalecký básnik Gemera, pochádzajúci z Revúcej. Tohto roku mu vďační rodáci odhalili na jeho rodnom dome pamätnú tabuľu pri príležitosti 70. výročia jeho smrti.