Gemersko-malohontské múzeum pre svojich návštevníkov a priaznivcov v roku 2023 pripravilo publikáciu s názvom Z histórie mlynov a mlynárstva v Gemeri—Malohonte venovanú problematike mlynárskeho remesla v regióne Gemer-Malohont. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.
Publikácia je vyústením niekoľkoročnej vedecko-výskumnej činnosti autorov RNDr. Jána Aláča a Mgr. Ľudmily Pulišovej, ktorí realizovali etnologicko-historický výskum na danú tému v rokoch 2008 až 2019. Pri realizovaní výskumu bola okrem archívnych prameňov a zbierkových fondov Gemersko-malohontského múzea, využitá i metóda oral history uplatnená u respondentov – ešte žijúcich mlynárov, najmä však u ich potomkov a rodinných príslušníkov. Výskum bol realizovaný vo vyše tridsiatich lokalitách Gemera—Malohontu so zameraním na vybrané mlyny na riekach Rimava, Blh, Suchá, Muráň a ich prítokoch.
Práve rozsiahlosť a členitosť daného priestoru mala vplyv aj na typovú odlišnosť a rôznorodosť vodných mlynov. Na hornatom severe s prudšími menšími tokmi boli malé mlyny s náhonom na „hornú vodu“. Na juhu s väčšími tokmi, s „pokojnejšou“ vodou boli mlyny s náhonom „na spodnú“ vodu, často s niekoľkými vodnými kolesami za sebou. Mlynské kolesá boli postupne nahrádzané vodnými turbínami a mlynské kamene súborom moderných strojov (valcové stolice, vejačky, triéri a podobne). Zaujímavé bolo tiež sociálne postavenie mlynárov a ich rodinné zázemie, pričom možno hovoriť o celých mlynárskych dynastiách. Text zachytáva aj celospoločenské, socioekonomické zmeny a zmeny v hospodárstve, ktorých dôsledkom boli postupné zmeny a neskôr až zánik tradičného mlynárstva. Okrem textovej časti je súčasťou publikácie tiež rozsiahly súbor 275 fotografií zachytávajúci napríklad interiér, exteriér mlynov a ich okolie, mlynárov a ich rodiny, pri niektorých mlynoch zakreslenia lokalizácie a plány prestavby, výučné a tovarišské listy...
Vodné mlyny sú spomienkou na svet, ktorý bol charakterizovaný odlišnými mierkami a limitmi života. Mnohé ešte stále stoja, no omnoho viac je tých, ktoré zanikli, a ich niekdajšiu existenciu dokazujú často len miestne názvy, alebo spomienky pamätníkov dokladujúce, že aj mlyny v minulosti patrili k výrobným zariadeniam prispievajúcim k vysokému hospodárskemu potenciálu a úrovni Gemera-Malohontu.
Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Mgr. Ľudmila Pulišová,
etnologička múzea