Folklórny súbor Lykovec, ktorý pracuje pri MsKS v Revúcej, uviedol premiéru nového pôvodného programu zo života Gemerčanov pod Kohútom. Na originálnom diele spolupracoval od samého začiatku známy profesionálny folklorista, choreograf Vladimír Michalko. Vypredaná premiéra v revúckom Mestskom dome kultúry 17. septembra 2023 bola zároveň uzatvárajúcim podujatím projektu Revúca Mesto kultúry 2022-23, ktorý finančne podporil Fond na podporu umenia.
Predstavenie, pôvodne s pracovným názvom „Pútnici“, súbor uvádza pod názvom SVIEČKA, BUGAČ, HRUDA ZEME, s podtitulom „folklórne obrazy o putovaní obločiarov z Muránskej Huty“. Ambíciou umeleckého posolstva nového folklórneho diela je zobrazenie prostého života obyvateľov malého sídla v strednom Gemeri, medzi Muránskou planinou a Stolickými vrchmi, ktoré vzniklo na konci 17. stor. pri sklárskej hute a odvtedy bolo už nadobro zviazané s týmto unikátnym remeslom. Časovo priestorovým epicentrom tanečno-výtvarnej inscenácie je obdobie prvej tretiny 20. stor., keď Muránskohuťania prežívali dozvuky tejto slávnej éry a zostávali napriek všetkým problémom verní spôsobu života svojich predkov.
Ich človečenská odovzdanosť a vernosť rodnej hrude si zaslúžia úctu a vďaku potomkov a pre všetkých súčasníkov môžu byť motiváciou, ako zmysluplne, čestne a poctivo prežiť vlastný život. Tento unikátny prírodný kút Gemera je navyše studnicou prirodzenej krásy neskazeného človeka v ľudových tradíciách a zvykoch, ktoré nám cudzinci začínajú závidieť.
Program naštudoval tento tvorivý tím – námet a tanečná dramaturgia: Alena Ďurkovičová, Mariana Poprocká; hudobná dramaturgia a naštudovanie: Natália Poprocká; scenár: Alena Ďurkovičová, Juraj Genčanský, Vladimír Michalko; choreografia: Vladimír Michalko; tanečná spolupráca: Angelika Remiášová, Tatiana Salajová, Dana Smoligová, Mikuláš Szabó, Peter Vajda; réžia: Juraj Genčanský.
Predstavenie vzniklo predovšetkým vďaka pamätníkom onej doby a potomkom obločiarov – Anna Zajačková, rod. Valašteková (*1949 – †2021) a František Oravec (*1951). Preto tvorcovia ďakujú rodine Valérie Hromadovej, rod. Zajačkovej, za poskytnutie zvukových záznamov z rozprávania obločiara Jána Valašteka a Kataríny Urbanovej, a cenných materiálov o obločiaroch a Muránskej Hute. Ďakujeme aj rodine Juraja Simana za poskytnutie zvukových záznamov ľudových piesní z Muránskej Huty, ktoré naspievala ich stará mama Zuzana Buksová, rod. Valašteková (*1920 – †1991). Výskum, ktorý bol námetom a informačným zdrojom pre tento program, prebiehal v roku 2016 v rámci projektu „Roztratené zrnká“ a realizovali ho Alena Ďurkovičová, Stanislava Zvarová a Jaroslav Zvara. Vo výskume potom pokračovala Alena Ďurkovičová až do roku 2022.
Posledný obločiar z Muránskej Huty už zložil krošňu z pliec... Pri pohľade na kožúšky, na odev, v ktorom boli odetí naši predkovia, na krošňu, na džbány, pri spomienke na chuť v ústach po bugačoch, zostáva nám spomienka a poznanie – aký ťažký život žili naši predkovia ani nie tak dávno v minulosti. Ako sa napriek biede stretávali a vedeli zabaviť, aké pesničky spievali, akým nárečím rozprávali, ako tvrdo pracovali, aká ťažká a dlhá cesta viedla k podobe dnešných dní. Ostáva poznanie, že chlieb náš každodenný jeme síce celkom samozrejme, no samozrejmosťou vôbec nie je.
Obločiarstvo začalo po prvej svetovej vojne postupne upadať, nebolo kde kúpiť sklo. Chlapi v Muránskej Hute sa začali venovať výrobe šindľov a drevených rebríkov, ktoré boli známe svojou precíznou výrobou a trvanlivosťou. Ešte po druhej svetovej vojne sa niektorí nakrátko vrátili k remeslu.
Vandrovnícke remeslo obločiarov, ich biedu a ťažký život pripomínajú už len zabudnuté krošne povaľujúce sa na povalách. Náš program je poklonou ich životu, pokore aj šikovnosti, s akou sa pretĺkali životom a dosiahli veľké veci...
Juraj Genčanský, MsKS v Revúcej
foto: Peter Poboček