Gemersko-malohontské múzeum získalo dotáciu z Fondu na podporu umenia na nákup pre zbierku etnologického fondu.
Pozoruhodným reprezentantom tradičnej kultúry regiónu Gemer-Malohont je etnologický fond Gemersko-malohontského múzea, v ktorom sa v súčasnosti nachádza 11 435 kusov predmetov. Tie dokumentujú okrem ľudového staviteľstva a bývania, odievania, roľníctva, či pastierstva tiež jednotlivé remeslá typické pre Gemer-Malohont, medzi ktorými vyniká hrnčiarstvo, ako jedno z najvýznamnejších remeselných odvetví regiónu. Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia sa múzeu podarilo zrealizovaním projektu s názvom Akvizícia hrnčiarskeho kruhu s príslušenstvom majstra ľudovej umeleckej výroby Ondreja Janka Buriaka zo Šivetíc rozšíriť zbierku hrnčiarskeho náradia a výrobkov.
Na základe koncepcie nadobúdania zbierkových predmetov a akvizičného plánu múzea bol zámerom projektu nákup elektrického hrnčiarskeho kruhu a masívnej drevenej lavice slúžiacej na spracovanie hliny, ktoré používal hrnčiar, majster ľudovej umeleckej výroby, Ondrej Janko Buriak (1926-1997), pôsobiaci v známej hrnčiarskej lokalite Šivetice. Práve obec Šivetice mala v hrnčiarskej produkcii nezastupiteľné miesto, s tradíciou pretrvávajúcou niekoľko storočí (od 17. do začiatku 21. storočia). Ondrej Janko Buriak, ktorý nadviazal na hrnčiarsku tradíciu svojich predchodcov, sa už v roku 1969 zamestnal ako výrobca ÚĽUV, s ktorým spolupracoval až do smrti. Spočiatku používal na vytáčanie hrnčiarsky kruh na nožný pohon a výrobky 
vypaľoval v otvorenej poľnej peci, no v 70. rokoch 20. storočia začal i on používať elektrický hrnčiarsky kruh. V roku 1981 mu bol udelený titul majster ľudovej umeleckej výroby. Vo svojej produkcii nadväzoval na pôvodný hrnčiarsky sortiment, pričom zhotovoval tiež rozmerné taniere, tanieriky, misy, krčiažky, pokladničky, svietniky, figurálny sortiment a iné. Pri dekorovaní výrobkov často využíval tradičné zdobenie pomocou kravského rožku, pričom ho usmerňovali i výtvarníci ÚĽUV. Keďže elektrický hrnčiarsky kruh a lavica na spracovanie hliny zatiaľ vo fonde múzea absentujú, budú náležitým doplnkom hrnčiarskeho náradia, dokumentujúceho vývoj technológie hrnčiarskej výroby v regióne a zároveň zbierky keramiky, ktorú svojou početnosťou a komplexnosťou radíme ku jednej z najväčších zbierok gemersko-malohontskej hrnčiny u nás i v zahraničí.
Akvizíciu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Mgr. Ľudmila Pulišová, etnologička múzea
Prílohy:
- Obr. 1 - Gemersko-malohontského múzea s podporou FPU – Hrnčiarsky kruh
- Obr. 2 - Gemersko-malohontského múzea s podporou FPU – Lavica na spracovanie hliny