Quantcast
Channel: Spravodajstvo z horného a stredného Gemera
Viewing all articles
Browse latest Browse all 4376

Gemersko-malohontské múzeum predstavuje predmet mesiaca september 2023

$
0
0
Gemersko-malohontské múzeum predstavuje predmet mesiaca september 2023

Znalosť výroby tehál pochádza približne z 9. tisícročia pred n. l. Táto, vtedy ešte nepálená tehla je dokonca staršia ako produkcia keramiky. S prvými pálenými tehlami sa stretávame na sumerských palácových a chrámových stavbách zo 7. tisícročia pred n. l.
Do našich končín znalosť výroby tehál priniesli Rimania, ktorí túto technológiu prebrali od Etruskov a rozšírili ju do všetkých kútov svojej rozsiahlej ríše, siahajúcej až k brehom Dunaja. Vysoká kvalita rímskej keramiky umožňovala vytvárať zložité stavebné konštrukcie. Na strechách budov s miernym sklonom ležala ťažká keramická krytina. Od názvu tejto rímskej strešnej tašky tegula (škridlica) si slovenčina, ale aj maďarčina odvodila termín tehla/tégla.


Zatiaľ čo na našom území po zániku Rímskej ríše výroba stavebnej keramiky upadla, v Stredomorí sa táto tradícia udržovala a neskôr opätovne prenikala do severnejších častí Európy. U nás sa znovu objavila s nástupom románskej architektúry.

Prvé tehlové stavby u nás sú vidiecke kostoly. Ich výskyt nebol plošný a zdá sa, že ani nesúvisel s dostupnosťou iných stavebných materiálov. Po celý stredovek sa na území Slovenska tehla využívala prevažne ako doplnkový stavebný materiál popri kameni. Stavali sa z nej najmä klenby, špalety okien a dverí. Výnimkou sú napríklad románsko-gotické kostoly v prevažnej miere situované na južnom Slovensku.

V románskom období sa používal osobitý druh tehál označovaný ako tzv. plevovky. Plevovky boli používané približne v 11. až 14. storočí, sú špecifické obsahom organického plniva (obilných pliev) v  hline. Tehly sú typické mäkkým výpalom a pórovitým povrchom. Rozmery tehál boli veľmi variabilné, čo bolo pravdepodobne spôsobené ručnou výrobou tehál.

V zbierkach Gemersko-malohontského múzea sú uložené plevovky objavené archeológom A. Botošom počas archeologických výskumov románskeho kostola Sv. Abdona a Sennena v Gemerskom Jablonci a v interiéri neskorománskeho – gotického kostola v Žípe.

Plevové tehly z oboch kostolov sú datované do obdobia 13. storočia.

 

PhDr. Alexander Botoš, archeológ múzea

 


Viewing all articles
Browse latest Browse all 4376