V severnej časti námestia v Rožňave stála krásna barokovo-klasicistická budova, ktorú do tejto podoby dal postaviť architekt János Mayer, ten istý, ktorý sa postaral i o vzhľad biskupského paláca vedľa. Budova dostala meno "Aranyszarvas" a poznal ju každý ako výbornú lekáreň. Istého času tu pracovali manželia Izák s peknou, mladou ženou Ester a z tohto obdobia je i moja príhoda.
Jedného popoludnia vošiel do lekárne mladý dôstojník a pomalými krokmi s mierne roztiahnutými nohami sa prihovoril lekárnikovi Izákovi s problémom, ktorý ho trápil "Prosím pomôžte, poranil som sa na chúlostivom mieste a potrebujem liečivú mastičku, lebo zanedlho budem musieť opäť vysadnúť na koňa a..."
"Ó... veľavážený, iste, istotne pomôžeme... lenže ja som už na odchode... meškám... a musím byť už v synagóge... iste chápete... ale zverím váš problém do rúk mladej, ale skúsenej a kvalifikovanej magistre... mojej žene Ester!"
Izák zavolal Ester a vydal pokyn, aby dôstojníkovi vyhovela a urobila všetko pre to, aby bol opäť zdravý.
Večer sa Izák spýtal, ako pomohla mladíkovi.
"Muž môj, vyšetrila som ho a pripravila mastičku... bude však musieť u nás pár dní pobudnúť a tak som ho ubytovala v podkrovnej izbičke."
"Žena moja, hosť do domu-boh do domu... dobre si spravila, len nech sa uzdraví!"
Po pár dňoch vojak odišiel a už nik o ňom nepočul...
Rožňavské, veľmi presné, vežové hodiny odbíjali čas všetkým rovnako a tak raz večer vraví Ester manželovi: "Muž môj! Pán vypočul naše prosby a požehnal nám bábätko..." Izák si položil dlane na hruď a riekol: "Pán je všemohúci, chvála mu..."
Prišiel čas a Ester porodila zdravého a pekného syna...vmožno tiež budúceho vojaka, ktorý pre slávu, moc, bohatstvo a pýchu iných - bohatých pánov bude bojovať a umierať...
tak ako jeho tatko, ktorý leží kdesi v neznámom hrobe.
Štefan Burčo