Za horami, za dolami, kde sa písali rozprávky a povesti, bola jedna chudobná dedinka, ktorú miestni nazývali Kobylärovo a v análoch sa v roku 1460 označuje ako Feketepatak, či Schwartz Seifen, ale už v roku 1551 ako KOBELÁR.
Do tejto dedinky prišiel v roku 1794 farár Paulus Schaffarik zo Štítnika, so ženou a početným potomstvom. Ledva sa usadil, už pribehol mlynár Hraško s prosbou o pomoc, lebo v jeho mlyne robí nedobrotu čert a nedajbože sa ho zbaviť! Nuž, čo mal Paulus robiť, než ísť do mlyna a na čerta si postriehnuť. Prichytil mladého čerta a ten sa mu vyžaloval, že pre svoje nedostatky, ako malé rožky, skoro žiadny "zadný" chvost, dobrosrdečnú povahu... bol vyslaný medzi ľudí, aby škodil.
Paulus dostal nápad a čerta "zveril do opatery" peknej krčmárke Estere, vdove po Rothovi, aby sa naučil "škodiť"... a tá veru mu zadávala úlohy.
Musel v hore "ničiť" stromy, doviesť ich do dvora, píliť, štiepať, prekopávať záhradu... Dostal však dobré jedlo a pivečko a naučil sa "škodiť" i v noci spolu s vdovou...
Farár im to vyčítal, ale Estera vravela: "Paulus, robíš to i ty a tvoje deti budú čochvíľa mať štvrtého súrodenca..."
Čert dodal: "Vravím ti, ten chlapec bude z vás všetkých známy široko-ďaleko a ľudia si ho budú pre jeho vedomosti dlho pamätať!"
Nuž čert to vedel už pred narodením a my to dnes potvrdzujeme, že malý Pavol Jozef Šafárik z malej "čertovej" dedinky vyrástol do velikána, ktorého pozná snáď celý slovanský svet... či nie?
Štefan Burčo