Nie vždy máme možnosť podrobne sa oboznámiť aj s takými osobnosťami Gemera-Malohontu akou je pani Stanislava Zvarová. O to nám je bližšia, lebo sa angažuje najmä v oblasti folklóru aj z nášho regiónu, opravdu ako profesionálna odborníčka v rezorte kultúry. Stačí spomenúť jej angažovanosť pri známych Gemersko-malohontských folklórnych slávnostiach Klenovská Rontouka, ktorých 44. ročník sa začína 23. júna. Vďační sme aj vedeniu redakcie portálu Vobraze.sk, ktoré nám vyšlo v ústrety a súhlasilo s uverejnením reportáže o pani Zvarovej aj na webstránke Maj Gemer. Snáď poslúži príkladom aj našim Hornogemerčanom.
"Talent mladej Klenovčanky si všimli odborníci na základnej škole. Už ako malej jej umožnili spievať v dospeláckom Folklórnom súbore Vepor. Chcela ísť študovať na konzervatórium. Stanislava Zvarová pochádza z robotníckej rodiny, kde mali vzťah k ľudovému umeniu, k spevu, tancu, ale aj napriek tomu však rodičia trvali na tom, aby skôr vyštudovala ekonomickú školu v Rimavskej Sobote. Pracovala ako mzdová účtovníčka, no popri tejto práci išla za svojím cieľom a ďalej sa vzdelávala. Absolvovala kurz tanečného pedagóga ľudového tanca a následne choreografa ľudového tanca pri Národnom osvetovom centre. Pri tanci spoznala svojho manžela Jaroslava Zvaru. Práve s ním sa dostala aj na prvú diskotéku. Ako speváčka začala aj tancovať, a tak sa dotancovali až do manželstva. Obidvaja pôsobia v kultúre a sú vedúcimi predstaviteľmi FS Vepor.
Jej prácu vo folklóre podporili a ovplyvnili odborníci ako Igor Kovačovič, Pavel Bútor či Jozef Burič. Prvým však bol učiteľ zo základnej školy Michal Jakub, primáš ľudovej hudby v Klenovci. „Keď som vyhrala súťaž sólistov – O zlatý zvonček, na ktorú ma pripravoval, tak ma vzali spievať do dospeláckeho súboru, až neskôr do detského. Po podujatiach ma chodili sprevádzať z rodiny aj suseda, keď sa rodičom nedalo sprevádzať ma, stavali dom,“ priblížila pre vobraze.sk svoje začiatky Stanislava Zvarová.
Modernému tancu sa veľmi nevenovala. So svojou choreografickou prvotinou prišla v šestnástich rokoch. Rada chodievala aj so sestrou na prázdniny do Kokavy nad Rimavicou k starým rodičom, kde organizovali rodinné súťaže v speve. „Starký vedel hrať na husle, starká veľmi pekne spievala a krstný otec hráva dodnes na heligónke, chodí na prehliadky, aj na Klenovskú heligónku“ povedala.
Pracovala na kultúre v Klenovci. Neskôr sa dala zlákať do Domu osvety. Ako Zvarová spomína, veľmi výrazným človekom, ktorý ju nasmeroval, bola aj bývalá riaditeľka Gemersko – malohontského osvetového strediska Hanka Hanušová. „Vybrala si ma, aby som sa začala venovať dramaturgii festivalu Gemersko – malohontským folklórnym slávnostiam, neskôr s názvom Klenovská rontouka, festivalu tradičnej kultúry. Od roku 1999 boli jej súčasťou aj dvory. Bolo vtedy toho trochu viac. Jednotlivé obce z regiónu sa zapájali, teraz už je menší záujem,“ spomenula Zvarová. Súčasná riaditeľka Darinka Kišáková ju oslovila pracovať ako metodičku pre folklór, a tak od roku 2004 s menšou prestávkou je v GMOS-e. Stanislava Zvarová vždy veľmi rada čítala. „Aj v noci, tajne. Rodičia sa ale báli, že si pokazím zrak, tak mi to zakazovali. Veľmi rada som vyšívala. Skúsila som aj ručné práce, išlo mi to, ale nevybudovala som si k tomu vzťah.“
 |
 |
Zvarová je dozorkyňou evanjelického cirkevného zboru v Klenovci. „Prijala som túto službu pred piatimi rokmi. Snažím sa, ako je mi to časovo dovolené. Veľmi sa teraz teším, lebo sme mali 11 konfirmandov. Dúfam, že budú naďalej rozvíjať aktivity a pokračovať v štafete svojich predkov,“ priblížila päťdesiatnička Zvarová.
Či má radšej spev, alebo tanec, je pre ňu dilemou. „Keď si spievam a je to taká rytmickejšia skladba, tak ma automaticky berie do tanca. Mám rada aj tanec, aj spev, len vekom viac uprednostňujem spev,“ povedala Zvarová. Ako spomenula, veľmi rada počúva starších ľudí a zbiera materiály dokumentuje tradičnú ľudovú kultúru regiónu. „Snažím sa to potom prenášať do činnosti folklórneho hnutia v regióne. Do programov, ktoré robíme,“ podotkla. O jej prácu bol záujem vždy. „Bez práce som bola snáď asi len tri mesiace a potom ma oslovili pracovať do MsKS v Rimavskej Sobote, kde som pôsobila ako organizačná vedúca FS Rimavan,“ uviedla.
Ako mladý pár si Zvarovcov všimol bývalý vedúci FS Vepor. „Ján Trnavský si nás vychoval a dodnes sme vedúcimi. Založili sme aj DFS Zornička, mám záľubu vo vyhľadávaní mladých spevákov,“ ozrejmila. Trochu ju trápi, že záujem o takúto činnosť je klesajúci. „Každý by mal poznať svoju tradičnú ľudovú kultúru, aby poznal svoje korene, rozvíjal sa ako osobnostne, tak aj technicky,“ pripomenula.
Vyše 20 rokov je predsedníčkou OZ RODON Klenovec, kde sa snažia spolu s ďalšími aktívnymi občanmi napomáhať komunitnému rozvoju. „Školila som sa ako facilitátor za rozvoj vidieka a podarilo sa nám úspešne realizovať projekty ako v oblasti kultúrnych aktivít, folklóru, tak aj sociálnych a rozvoj zručností v IT. Vytvorili sme podmienky pre dobrovoľnícku prácu pre mnohých mladých ľudí, tiež možnosti pracovných návykov pre nezamestnaných. Bolo toho ozaj veľa.“
Stanislava Zvarová (druhá zľava) ako členka poroty v Rožňave – Nositelia tradícií
V roku 2007 ju nominovali na Vidiecku líderku roka a obsadila druhé miesto v kategórii Žena aktivistka. „Žiaľ, aj keď som bola za nomináciu vďačná, zistila som, čo to je mať neprajníkov. Hoci som z dobrovoľníckych aktivít nemala žiaden prospech, okrem dobrého pocitu, ktorý ma napĺňal, okúsila som horkosť ľudskej zloby. Ale všetko nás, samozrejme, posilní,“ priblížila Zvarová, ktorú to nasmerovalo ku komunálnej politike a práci v samospráve. Piate volebné obdobie je poslankyňou obecného zastupiteľstva. „Začiatky boli veľmi krásne. Boli to tiež veľmi hektické chvíle, tvorili sme nové rozvojové dokumenty. Spoluprácou s bývalým starostom Pavlom Struhárom a ďalšími aktivistami sme sa snažili o činnosť Mikroregiónu Sinec – Kokavsko, neskôr s Elenkou Kubaliakovou a manažérkou Miroslavou Vargovou sme spolupracovali v MAS Malohont. Bolo to obdobie krásne, lebo sa vytvorilo množstvo projektov, aktivít pre rozvoj regiónu,“ priblížila Zvarová.
V tomto volebnom období zastáva pozíciu zástupkyne starostky Klenovca, čo vníma ako výzvu. „Aj keď veľmi náročnú, už aj z toho dôvodu, že pracujem mimo obce. Musím ale povedať, že hektika súčasnej doby, nejasné pravidlá, privádzajú aj samosprávy do neistoty,“ podotkla. So súčasnou starostkou Katarínou Pribilincovou, ako aj poslancami či zamestnancami obce, sa snažia hľadať nové výzvy, riešiť problémy, ktoré občanov trápia. „Sme optimistky a dúfam, že s Božou pomocou sa nám podarí riešiť problémy našej obce, hľadať možnosti pre spokojný život všetkých generácií,“ uzavrela."
Zdroj: vobraze.sk
Uverejnené sú súhlasom redakcie.