Medzi kontraproduktívne zmeny v štáte a spoločnosti po roku 1989 patrí aj nové územnosprávne členenie Slovenska. Tento necitlivý zásah do historickej identity regiónov, ergo aj Gemera a Malohontu, ich odsúdil na pomalé umieranie. Súčasná podoba územnosprávneho členenie nesie všetky znaky svojvôle, krátkozrakosti ba aj skupinových,
či osobných záujmov politických štruktúr. Záujmy miestneho obyvateľstva týchto regiónov, na ktoré sa mimochodom nikto nepýtal, ostali zabudnuté.
Má dnes ešte význam hovoriť o historickej identite týchto regiónov...? Realita je neúprosná, o.i., chýba politická vôľa naprieč celým politickým spektrom. Nateraz sa musíme zmieriť, že niet už Gemerčanov, Malohontťanov, sú iba občania okresov do ktorých boli historické regióny bezhlavo rozparcelované (Rožňava, Revúca, R. Sobota, Brezno). V širších územných súvislostiach sú občania týchto okresov občanmi krajských samosprávnych územných celkov: Košického a Bansko Bystrického (KSK a BBSK). Napriek tomu v ľuďoch podnes rezonuje pocit príslušnosti k týmto umierajúcim historickým regiónom, ktorých obyvateľstvo bolo prepojené spoločnou kultúrou, náboženstvom s gemerskými kostolíkmi, nárečím, etnografiou, gurmánskou kuchyňou, starobylými cintorínmi, múzeami, poľnohospodárskou, remeselnou a priemyselnou výrobou, prirodzenou susedskou príbuznosťou...
Má ešte zmysel viesť zápas o návrat historickej identity týchto regiónov, ktorá im bola ukradnutá politickým rozhodnutím ? Dnes, ľudia Gemera i Malohontu, okrem tých, ktorí odišli do sveta, zápasia o prežitie a balansujú v neistote, čo bude zajtra... Ich jedinou reálnou šancou je mobilizovať ľudské racionálne a emocionálne bohatstvo domáceho intelektuálneho, remeselného a odborného potenciálu. Godot, nepríde na Gemer a Malohont najbližších 100 rokov. Pomôžme si sami!
Nateraz bude asi optimálne sústrediť sa na vytváranie povedomia príslušnosti k okresu, doline (mikroregióny), mestečkám a dedinám. Kultúrne cielený patriotizmus je jednou z hybných motivačných síl pri riešení dnešnej sofistikovanej politickej a ekonomickej reality, tam kde žijeme.
Ľudovít Ján Šomšák