Pani ANNA KOTZMANOVÁ z Muráňa sa narodila 19. marca 1922 a vdovou sa stala pred 10 rokmi. Jej manžel pán EDUARD KOTZMAN zomrel ako 92 ročný (1921-2013), avšak ešte skôr sa títo skvelí rodičia troch detí museli navždy rozlúčiť so synom MILANOM (1949-2011). Jeho rodinu i rodiny syna EDUARDA a dcéry MAGDÁLENY si vždy vážili, snažili sa o vzájomné porozumenie. Všetkým trom, deťom vychádzali v ústrety pri dosahovaní ich životných cieľov a predsavzatí, tešili sa z ich úspechov a šťastia. Pani Hanka aj o ich potomkoch vždy hovorí s láskou a rovnako s nadšením prijíma všetky správičky o ich napredovaní.
Tejto jari vstúpila do svojho nového – v našej obci ojedinelého už 11. desaťročia.
Každé z jej desaťročí či ľudovo povedané .. krížikov“ má svoju pečať. Všetky ich má vo svojom vedomí: školské roky, časy mladosti, život v dospelosti i starobu. Dni svojej dlhovekosti trávi u svojej dcéry MAGDUŠKY KISSOVEJ, no jej spomienky sú späté najmä s Novou ulicou v Muráni, kde si s manželom postavili dom.
Vždy pookrie, keď si s dcérou nájdu čas trochu v ňom pobudnúť, oprášiť jeho nezabudnuteľné rodinné čaro...
Mnohí poznáme aj veľmi boľavý tragický príbeh otca – povstalca pani Kotzmanovej a vlastne celej rodiny, jej, matky, ktorá sama vychovala, povydávala päť dcér...
V spomienkach sme sa s pani Hankou ocitli až v roku až v roku 1922, teda keď sa pred 101 rokmi narodila. Jej mama – hrdá, pekne urastená slečna JOHANKA LÁBAJOVÁ pochádzala z Muránskej Dlhej Lúky. Už v detstve si však zvykla na oslovenie JANKA. Vydala sa do Muráňa za JURAJA SKLENÁRIKA (od Kuňáka). Podobne do Muráňa sa vydala aj MÁRIA ŠALÁTOVÁ z Gemerského Milhosťa (Miglejsa) za PAVLA HAJDÚKA (od Štapajky). Aj ona bola doma MARIKA, MARINKA, ale v Muráni MARIŠKA. Tiež bola vraj hrdá nevesta, už vtedy z jej rodiny ochádzala najznámejšia učiteľka tamojšej obecnej školy.
Mladé nevesty Janka a Mariška sa rýchlo skamarátili a spolu pravidelne navštevovali neďaleký Evanjelický kostol v Muránskej Dlhej Lúke. V minulosti bolo dosť často zvykom, že sa skmotrili“ predtým úplne cudzí ľudia, ktorí k tomu dospeli nejakým spôsobom, a tak HAJDÚKOVCI sa najprv stali krstnými rodičmi dievčatka menom ANNA a o 7 mesiacov rovnako SKLENÁRIKOVCI krstili chlapca PAVLA HAJDÚKA (1922-1997) – teda môjho otca.
S úctou a želaním zdravia, rodinnej pohody a Božieho požehnania po všetky dni v ďalších rokoch pani ANNE KOTZMANOVEJ chcem ešte pridať pár úsmevných slov, lebo ma úprimne teší, že "KRSTNIATKO MOJICH STARÝCH RODIČOV OSLÁVILO 101 ROKOV“.
Ružena Svoreňová
(Zdroj: Muránske noviny r.XVI. č. 2/2023
Uverejnené so súhlasom autorky Ruženy Svoreňovej.)