Narodil sa dňa 5. marca 1930 v Rákošskej Bani (dnes okres Revúca), kde v tom čase jeho otec, narodený v Dobšinej, pôsobil ako učiteľ. Rodina sa neskôr presťahovala do Dobšinej. Po ukončení základného vzdelania, študentské roky prežil v Rožňave, kde navštevoval Gymnázium. Po maturitnej skúške, v rokoch 1948-1952 študoval banské inžinierstvo na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde štúdium ukončil s vyznamenaním.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia, sa stal odborným asistentom, neskôr dlhoročným tajomníkom i vedúcim, na novozaloženej Katedre geológie a mineralógie Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. S jeho menom je nerozlučne spätý rozvoj katedry a celej Baníckej fakulty. Ako mladý asistent s veľkým zanietením zhotovoval a inštaloval výstavné a študijné zbierky, rôzne modely, nástenné obrazy a iné. S veľkou húževnatosťou sa venoval štúdiu geológie, najmä štruktúrnej, ložiskovej a banskej. V roku 1959 sa stal docentom, v roku 1969 mimoriadnym profesorom a v roku 1978 úspešne obhájil doktorskú dizertačnú prácu.
Podieľal sa na výchove niekoľko stoviek absolventov fakulty, ktorí sa zamerali na ložiskovú geológiu. Mnohých priamo viedol pri spracovávaní diplomových či ašpirantských prác, viacerých usmerňoval ako konzultant, recenzent alebo oponent ich výskumných prác a publikácií. Bol garantom viacerých postgraduálnych štúdií organizovaných Baníckou fakultou pre pracovníkov geologického prieskumu, ako aj pre pracovníkov banského priemyslu na Kube.
Významné úspechy dosiahol aj vo vedecko-výskumnej činnosti. Pri analýze štruktúr rudných polí, ho ako rodáka z Gemera, už od študentských rokov, najviac zaujímala rudná oblasť Spišsko-gemerského rudohoria predovšetkým územie v okolí Dobšinej a Mlyniek, Rožňavy, Rudnian či Zlatej Idky, Sloviniek a Gelnice. Výsledky štúdia zákonitostí vzniku a rozmiestnenia ložísk v tejto oblasti zhrnul vo svojej dizertačnej práci v roku 1976. Analyzuje v nej morfogenézu štruktúr rudných polí a rudných zón, klasifikuje ich, hodnotí ich postavenie v rámci tektonického vývoja tejto metalogenetickej oblasti, čo prispieva k objasneniu genézy a veku zrudnenia a poskytuje vedecký základ pre prognózovanie a ďalšie vyhľadávanie nových ložísk nerastných surovín.
Kolektív pracovníkov katedry geológie, pod jeho vedením, uskutočnil komplexný geologický výskum banskoštiavnicko-hodrušského rudného rajónu, zameraný na zistenie priebehu neovulkanickej činnosti, tektonickej aktivity a na procesy metalogenézy. Výsledky, dosiahnuté týmto výskumom, viedli okrem iného aj k nálezu nového žilníkovo-impregnačného typu Cu zrudnenia, za čo v roku 1982 mu udelili štátnu cenu Klementa Gottwalda.
V ostatnom období sa zameral na štúdium štruktúr rudného poľa Jasenie s wolfrámovým zrudnením v Nízkych Tatrách, riešil vzťah metalogenézy Západnych Karpát k susedným regiónom, venoval sa petrológii gemeridných granitov a hodrušského intruzívneho komplexu, analyzoval vzťahy komagmatičnosti, vekovej postupnosti hĺbky a podmienok tuhnutia intrúzií pomocou moderných metód v úzkej spolupráci s domácimi i zahraničnými výskumníkmi a inštitúciami.
Spolupracoval s kolektívom RNDr. O. Fusána, DrSc. pri štúdiu hlbinnej stavby a dynamiky kôry Západných Karpát z hľadiska metalogenézy.
Jeho vedeckovýskumné práce možno, vďaka aplikácii štruktúrno-analytických, petrologických a petrofyzikálnych metód pri objasňovaní štruktúr rudných polí, považovať za priekopnícke. Ich výsledky vyústili do konkrétnych návrhov na usmernenie ďalších výskumných prác, zameraných na vyhľadávanie a prieskum ložísk nerastných surovín.
Presvedčivým dôkazom jeho rozsiahlej a plodnej činnosti, je jeho publikačná činnosť. Je autorom viac ako sto vedeckých pojednaní, početných recenzných, expertíznych a oponentských posudkov, správ zo zahraničných ciest a správ o výsledkoch vyriešených vedecko-výskumných úloh.
Napísal jedenásť učebných textov, z nich dva v španielskom jazyku, je spoluautorom celoštátnej učebnice o ložiskách nerastných surovín z roku 1972 a vedúcim autorom nového vydania v roku 1987.
Vďaka, úspešnej pedagogickej, vedecko-výskumnej a publikačnej činnosti, si veľmi rýchlo zvyšoval vedecko-pedagogickú kvalifikáciu. Kandidátsku dizertačnú prácu obhájil v roku 1961, na docenta sa habilitoval v roku 1962, profesorom banskej geológie sa stal v roku 1969 a v roku 1978 získal titul doktora geologických vied.
V období rokov 1963 – 1964 pôsobil ako expert na Kube, kde zastával funkciu hlavného geológa kubánskych baní. Po svojom návrate bol v rokoch 1964 – 1966 vedúcim katedry geológie a mineralógie, v rokoch 1959 – 1961 bol prodekanom vysokej školy a v rokoch 1970 – 1972 dekanom Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. V rokoch 1973 – 1975 zastával funkciu vedúceho laboratória pre výskum nerastných surovín na Baníckej fakulte a v rokoch 1965 – 1966 a 1972 – 1985 funkciu prorektora Vysokej školy technickej.
Dlhé roky bol zodpovedným riešiteľom výskumných úloh štátneho programu základného výskumu ložísk nerastných surovín na Slovensku. Podieľal sa aj na riešení metalogenézy celého alpínskeho pásma v rámci spolupráce akadémií vied viacerých štátov.
Vysoká úroveň jeho vedeckej a pedagogickej práce získala mu vysoké uznanie našej i zahraničnej geologickej verejnosti. Bol členom mnohých vedeckých rád, kolégií a odborných komisií, kde zastával významné funkcie, mnohoročným členom kolégia Slovenskej akadémie vied pre vedy o Zemi a vesmíre, predsedom komisie pre obhajobu doktorských a kandidátskych dizertačných prác v odbore ložisková geológia a užitá fyzika, podpredsedom komisie pre klasifikáciu zásob nerastných surovín pri vláde vtedajšej republiky. V rokoch 1971 – 1982 zastával funkciu predsedu Slovenskej geologickej spoločnosti – pobočky v Košiciach, bol členom redakčných rád časopisov Mineralia slovaca a Geologický průzkum, vedúcim jednej z pracovných skupín v rámci mnohostrannej dohody akadémií vied okolitých štátov a i.
Rozsiahla bola aj jeho činnosť pri organizovaní a vedení rôznych geologických podujatí – kongresov či konferencií, sympózií, zjazdov a exkurzií s medzinárodnou účasťou. Sám bol účastníkom na podobných zahraničných podujatiach, kde predniesol rad odborných referátov. Navštívil viacero vysokoškolských a vedeckých pracovísk a závodov vo vtedajšom ZSSR, Maďarsku, Nemecku, Rumunsku, Juhoslávii, Rakúsku, Mexiku, Francúzsku, Španielsku a Poľsku, čím získal prehľad o problematike rudných ložísk a metodike ich výskumu a pomáhalo realizovať plánu v prieskume ložísk podľa svetového trendu.
Za úspešnú spoluprácu s banskými a vedecko-výskumnými pracoviskami bol odmenený viacerými významnými vyznamenaniami, ako Za pracovnú obetavosť, Za pracovnú vernosť, Zlatá plaketa D. Štúra SAV, Za zásluhy o výstavbu a ďalšie.
Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. významne prispel k úspechom československej geológie a v ložiskovej geológii sa stal osobnosťou uznávanou nielen doma, ale aj za hranicami našej vlasti. Celá naša geologická verejnosť ho oceňuje ako významného pedagóga, vedeckého pracovníka, odborníka a priateľského kolegu.
Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. zomrel 8. októbra 1990 v Košiciach, kde je aj pochovaný. (Foto z náhrobníka - vpravo)
Zdroje:
Zorkovský, V.: Na päťdesiatiny prof. Ing. Ladislava Rozložníka, Dr.Sc., Mineralia slovacca, 12(1980), 2, 189-190
Zorkovský, V.: Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. šesťdesiatročný, Mineralia slovaca, 22, 1990, 90-93
Zostavil Mikuláš Rozložník, Košice 02/2023