R i m a v s k á Sobota - V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum laténsku keramiku z 3. až 2. storočia pred Kristom objavenú na žiarovom pohrebisku v Drni. Laténska keramika bude vystavená v priestoroch stálej expozície múzea od 1. do 28. februára 2023.
Znalosť produkcie keramických nádob je v priestore Karpatskej kotliny známa od neolitu (mladšej doby kamennej). Z mäkkej a poddanej hliny dokázal neolitický človek vyrobiť pomocou svojich rúk a ohňa všestranne použiteľné keramické nádoby. Keramické nádoby (hrnce, amfory, krčiažky a pod.) boli v období praveku formované a tvarované voľne v rukách.
K zmene technológie produkcie keramiky dochádza až v dobe laténskej (v mladšej dobe železnej). V archeologickej terminológií predstavuje vrcholnú etapu pravekého vývoja spoločnosti odohrávajúcu sa v období zhruba od 5. storočia pred Kristom až po prelom letopočtov. Nazvaná je podľa náleziska La Téne na brehu Neuchatelského jazera vo Švajčiarsku. Nositeľmi materiálnej kultúry v dobe laténskej boli Kelti.
Na území historickej župy Gemer-Malohont sa v období 3. – 2. storočia pred Kristom prvýkrát objavuje keramika zhotovovaná (vytáčaná) na nožnom hrnčiarskom kruhu.
Laténska keramika, predstavuje hrnčinu, ktorá bola severne od Álp vôbec prvýkrát zhotovovaná na nožnom hrnčiarskom kruhu. Technológia vytáčania nádob na nožnom hrnčiarskom kruhu bola závislá od vynájdenia rýchlo rotujúceho nožného hrnčiarskeho kruhu. Kruh otáčajúci sa rýchlo okolo svojej osi sa objavuje prvý krát v 4. tisícročí pred Kristom v Babylone, ktorý je pravdepodobne aj jeho kolískou. Z Babylonu prenikol okolo roku 3000 pred Kristom do Egypta, odkiaľ pochádza aj jeho najstaršie zobrazenie a do Indie, odkiaľ sa dostáva do Malej Ázie, na Krétu a do Grécka, odkiaľ prenikol do Európy. V Európe ho začali používať Kelti, neskôr Rimania a čiastočne sa používal ešte aj v období sťahovania národov, po tomto období nožný kruh upadol do zabudnutia. Nožný hrnčiarsky kruh sa v priestore strednej Európy znovu objavuje až na rozhraní 14. a 15. storočia.
Vystavená laténska keramika pochádza z 3. až 2. storočia pred Kristom a objavená bola na žiarovom pohrebisku v Drni. Pohrebisko v Drni sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie keltské pohrebiská v Karpatskej kotline, na ktorom boli žiarovým spôsobom pochovaní aj vrcholní predstavitelia keltskej spoločnosti. Ďalšie významné osídlenie v dobe laténskej je známe z obce Včelince, kde boli okrem iného objavené zvyšky keltskej hrnčiarskej pece s keramickými nálezmi.
PhDr. Alexander Botoš (archeológ múzea)