Surovinová základňa Gemera – Malohontu sa vyznačuje veľkým počtom výskytov najrozmanitejších ložísk prevažne kovov, ktoré určovali hospodársky význam baníctva v rôznych historických obdobiach. Táto oblasť bola po dlhé obdobie na poprednom mieste ako surovinová základňa celej krajiny.
O histórii baníctva kompletné a spoľahlivé údaje jestvujú od 19. storočia. Menej sa však vie o dobývaní v predchádzajúcich storočiach, ba existujú aj také opustené banské revíry, o existencii ktorých sa zachovali iba informácie tradované medzi obyvateľstvom alebo miestne názvy pripomínajúce súvis s baníctvom či stopy po kutaní a po banských a hutníckych odvalov.
V historických dokladoch a mapách sa územie Gemera – Malohontu uvádza ako jedno z najväčších nálezísk nerastných surovín vtedajšieho štátu. Údaje a grafické znázornenia, z tohto územia, nachádzame vo všetkých známych historických podkladov, ktorých obsahom boli nerastné suroviny a s tým aj súvisiaca banská činnosť.
V snahe doplniť existujúce historické podklady o nerastných surovinách, sa autori J. Böck a A. Gesell rozhodli, na základe najdôveryhodnejších údajov vtedajších banských kapitanátov, zostaviť a v roku 1898 uverejniť prehľadnú mapu nálezísk drahých kovov, rudných surovín, uhlia, kamennej soli a iných využiteľných nerastov, ktoré z hľadiska banskej činnosti sú dobývané a otvorené na území vtedajšieho Uhorska.
Táto kartografická práca, vydanie ktorej podporovali ministerstvo hospodárstva, predstavuje kolorovanú mapu v mierke 1: 900 000 s použitím najnovších hydrologických podkladov. Zobrazené územie je členené na oblasti pôsobenie jednotlivých banských kapitanátov, pričom rozsah ich pôsobnosti je uvedený v texte na mape a graficky zobrazený. Územie Gemera – Malohontu spadá do oblasti pôsobnosti vtedajšieho banského kapitanátu v Spišskej Novej Vsi (hranice jeho pôsobnosti sú v mape vyznačené žltou farbou).
V textovej časti tejto práce, sa podľa druhu nerastnej suroviny, uvádzajú základné údaje o jednotlivých banských prevádzkach, rozdelené podľa oblasti pôsobnosti jednotlivých kapitanátov,
alebo im podriadeným komisariátov (určitá časť nálezísk záujmovej oblasti patrila rožňavskému komisariátu), ako aj s udaním názvu príslušnej župy, kde sa nachádzali. Tento údaj, ktorý má význam iba z celkového hľadiska, v preklade neuvádzame, pretože všetky udávané náleziska sa nachádzajú iba v gemersko-malohontskej župe. Štruktúru textu (poradie a názvy surovín) v preklade zachovávame a pôvodné názvy nálezísk uvádzame v zátvorke.
(Pokračovanie v prílohe nižšie)
NÁLEZISKÁ NERASTNÝCH SUROVÍN GEMERA