V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví v októbri Gemersko-malohontské múzeum zaujímavé predmety z archeologického fondu – urny z doby bronzovej, objavené počas výstavby kongresového centra Csillagház (Hviezdny dom) v Rimavskej Sobote. V odkrytom žiarovom pohrebisku bolo objavených spolu 53 žiarových hrobov. Urny budú v priestoroch múzea vystavené od 1. októbra do 30. októbra 2022.
V roku 2016 bolo počas výstavby kongresového centra Csillagház (Hviezdny dom) na Ulici Š. M. Daxnera 36 v Rimavskej Sobote objavené žiarové pohrebisko. Archeologický výskum viedla L. Luštíková z Archeologického ústavu SAV. Na mieste dnešného kongresového centra bolo objavených 53 žiarových hrobov.
V roku 2019 bola realizovaná adaptácia meštianskeho domu na Ulici Š. M. Daxnera 34 na cirkevnú základnú školu. V súvislosti s adaptáciou objektu bolo pristavané ďalšie krídlo budovy. Počas výkopových prác pre základy objektu bol vykonaný záchranný archeologický výskum, počas ktorého bolo odkrytých 18 žiarových hrobov.
Rovnako v tom istom roku bola k jestvujúcej budove kongresového centra Csillagház (Ulica Š. M. Daxnera 36) pristavaná krytá terasa. Počas výkopových prác pre základy terasy bol vykonaný záchranný archeologický výskum, počas ktorého bolo odkrytých ďalších 7 žiarových hrobových celkov. Do súčasnosti bolo odkrytých spolu 78 žiarových hrobov (53 v roku 2016 výskumom L. Luštíkovej z AÚ SAV v Nitre a 25 v roku 2019 A. Botošom).
Obsah hrobu bol najčastejšie tvorený urnou (popolnica), ktorú predstavovala najčastejšie amfora s jednoduchou alebo profilovanou miskou. Počet bronzovej industrie objavený v hroboch bol relatívne nízky. Objavené boli fragmenty bronzových náramkov a ihlíc.
Hrobové celky odkryté na Ul. Š. M. Daxnera 34 – 36 môžeme chronologicky zaradiť do najstaršej až staršej fázy pilinskej kultúry.
Rozsah pohrebiska na základe súčasného stavu bádania nie je známy, predpokladáme, že na parcelách Ul. Š. M. Daxnera 34 a 36 bol odkrytý severný až severovýchodný okraj pohrebiska, s tým že ďalšie hrobové celky je možné predpokladať predovšetkým na vnútroblokových parcelách (záhradách) domov orientovaných východným až juhovýchodným smerom od skúmanej plochy.
Na základe doterajších znalostí o nekropolách pilinskej a kyjatickej (Radzovce 1334 hrobov, Tornaľa 226, Kyjatice 192 odkrytých hrobov) kultúry môžeme oprávnene predpokladať, že k tak významnému sídlisku nadregionálneho významu, akým bolo územie mesta Rimavská Sobota v mladšej a neskorej dobe bronzovej, muselo prináležať aj pohrebisko, na ktorom mohli byť uložené kremačné pozostatky niekoľkých stovák až tisícov mŕtvych. Je však otázne, čo sa nám z tohto pohrebiska zachovalo až do súčasnosti, nakoľko je situované v husto zastavanej mestskej časti.
PhDr. Alexander Botoš