Najstaršia mestská kniha Jelšavy je vzácny archívny dokument, ktorý nám vykresľuje históriu Jelšavy a zároveň umožňuje rozbor jazyka – jelšavského nárečia. História Jelšavy sa nezačína rokom 1566, ale je to rok, kedy si mestská rada začala robiť prvé zápisky, a to krátko po veľkej pohrome, akou bol turecký vpád. Zápisky nám umožňujú vytvoriť si obraz o tom, ako sa obyvatelia z tejto pohromy spamätávali. Posledný rok zápiskov 1710 znamená pre Jelšavu ďalší krutý úder, vypukla morová epidémia.
Mestská kniha nám poskytuje tiež cenné informácie o baníctve, železiarstve a aj svedectvo o minulosti. Písaná je prevažne v písomnej reči gemerských Slovákov, rôznymi štýlmi vtedajšieho kancelárskeho písma zo 16. a 17. storočia, čo je dôležité nielen pri poznávaní
národnostného vývinu z pohľadu historického, ale aj pre jazykový vývin z jazykovedného hľadiska. Kniha má len niekoľko zápisov v latinskom, nemeckom a maďarskom jazyku. Už v roku 1567 je zápis latinsko-slovenský „Sľub Gregora Malého po prepustení z väzenia“.
V knihe sa nachádza množstvo slov, ktoré poznali a používali gemerskí Slováci. Slovenských historikov zaujímajú aj problémy vývinu slovenskej národnosti, základné otázky hospodárskych, správnych, kultúrnych a sociálnych dejín. Na každú z nich možno z Jelšavskej knihy čerpať podklady a príklady. Zápisy v mestskej knihe nenasledujú po sebe v chronologickom poradí. Časový sled už porušovali sami pisári. Niektorí písali len na prednú
stranu listu, kým zadnú nechávali voľnú, kde sa často dodatočne zapisovali mladšie zápisy.
Nedôsledné písanie „i“ a „j“ charakterizuje prechodné štádium medzi stredovekou latinčinou a novovekou kancelárskou rečou.
Jelšavská mestská kniha bola reštaurovaná v roku 2010 v špecializovanom pracovisku Spišského archívu v Levoči. Spracovali ju Doc. PhDr. Darina Lehotská, CSc. a PhDr. Jozef Orlovský v roku 1976. Publikovaný prameň slúži na vykreslenie všeobecného historického obrazu Jelšavy, umožňuje rozbor jeho jazyka a prináša aj zaujímavým spôsobom spracovanú kapitolu o vzniku, význame, poslaní a druhoch jelšavských mestských zápisov ako produkcii jelšavskej mestskej kancelárie.
Bádateľov od štúdia mestských kníh mnohokrát odrádza štýl písma, v ktorom sú napísané.
Nie je to typ písma na aký sme dnes bežne zvyknutí. Bádateľ by mal mať znalosti z „paleografie“, – ide o pomocnú vedu historickú, ktorá sa zaoberá čítaním starých typov písma, vývojom písma a písacími látkami. Bez základných znalostí tejto vedy sa, bohužiaľ, bádateľ z mestskej knihy veľa nedozvie. Stretne sa v nej s cudzím jazykom, dokonca aj 
nemeckým a maďarským, ktorý bol v 16. – 18. storočí úplne iný. To znamená, že mal úplne inú vetnú skladbu, používal iné výrazové prostriedky, alebo je tam množstvo slov, ktoré už zanikli.
Preto dnešná nemčina, maďarčina a latinčina mu nemusí stačiť. Ak však staré písmo aspoň trochu ovláda, môže sa dozvedieť veľa rôznych zaujímavosti.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava,
Magistrát mesta Jelšava, Najstaršia mestská kniha Jelšavy (1566-1710)
LEHOTSKÁ, Darina – ORLOVSKÝ, Jozef. Najstaršia Jelšavská mestská kniha 1566 – 1710. Martin : Osveta,
1976
Silvia Oravcová