Jeden z prvých priemyselných podnikov na území Gemerskej župy, kožiarsku manufaktúru rodiny Markóovcov, založil v roku 1782 v Rožňave šikovný garbiarsky cechmajster Pál Markó (1751 – 1819). Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou.
K priemyselnému rozvoju pôvodne prevádzky na spracovanie kože došlo až neskôr, v 40-tych rokoch 19. storočia, pod vedením jeho syna Józsefa Markóa (1791 – 1849). Vďaka nemu sa rodinný podnik rozrástol a zveľadil a manufaktúra získala v roku 1844 kráľovské výsady. Naďalej pracovala pod názvom József Markó és fia (József Markó a syn) a mala formu verejnej obchodnej spoločnosti. Na svoju prevádzku potrebovala predovšetkým surové kože a tých mala dostatok. Okrem pomocného materiálu – loja, masti a tukov potrebných na morenie koží, tvorili najväčšiu časť prevádzkových nákladov prepravné náklady.
Po smrti Józsefa Markóa v roku 1849 pokračovala činnosť továrne ďalej pod vedením jeho syna Pála. Firma niesla názov Markó József császári és királyi bőrgyára Rozsnyón (Cisárska a kráľovská kožiarska manufaktúra Józsefa Markóa v Rožňave). Manufaktúra mala dobrú povesť, o čom svedčí aj skutočnosť, že v roku 1873 získala na viedenskej svetovej výstave striebornú medailu za rozvoj výrobného priemyslu.
Produkcia v prosperujúcej továrni však postupne upadala. Nevyhovujúce podmienky po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní, spočívajúce hlavne vo všeobecnom nedostatku peňazí a platobnej neschopnosti, spôsobili značný pokles dopytu po jej výrobkoch, čo vo veľkej miere ovplyvnilo jej obchodnú činnosť. Problémy sa koncom 19. storočia ešte viac prehĺbili a kedysi prosperujúca firma, ktorá bola predtým zdrojom slušných príjmov, nemala dostatočné zdroje na udržanie výroby v továrni. Rodinný podnik – továreň na spracovanie kože s kedysi dobrou povesťou, začal byť stratový.
Pod vplyvom týchto skutočností bola začiatkom 20. storočia založená akciová spoločnosť Markó-féle bőrgyár rt. (Kožiarska manufaktúra Markóovcov a. s.). Na základe dohody, uzatvorenej v júni 1908 s rodinným podnikom, prešiel do vlastníctva novozaloženej spoločnosti závod, majetok i predmet podnikania. V roku 1908 tak bola zlikvidovaná rodinná firma Markóovcov. Akciová spoločnosť, ktorá sa stala novým vlastníkom závodu, existovala pravdepodobne do roku 1925. Samotná továreň bola zbúraná v povojnových rokoch.
Z rozsiahlej zástavby Markovej manufaktúry na spracovanie kože, jednej z najlepšie prosperujúcich tovární v Uhorsku, sa ako jediná zachovala centrálna administratívna budova. Patrí k najvýznamnejším architektonickým pamiatkam obdobia klasicizmu na Slovensku a je významnou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave.
Dnes je sídlom riaditeľstva Baníckeho múzea v Rožňave a historickej expozície.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
Zdroje:
TAJTÁK, Ladislav a kol. Dejiny Rožňavy I. 1. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1978
ROKOLYA, Gábor. Prvý rožňavský verejný notár. Budapešť, 2011
Fotoarchív Baníckeho múzea v Rožňave