V tohtoročnom retro vydaní Muránskych novín sa objavila na konci jedného príspevku cenná informácia, že pani Anna Kotzmanová, obyvateľka Muráňa, sa dňa 19. 3. 2022 dožila 100 rokov. Pani Kotzmanová je nielen čestnou, ale tiež najstaršou členkou miestnej organizácie SZPB. Pri príležitosti 70. výročia SNP a uplynutia 2. svetovej vojny bola pani Kotzmanová ocenená čestnou Pamätnou medailou, ktorú jej odovzdal na ObV SZPB v Rožňave zástupca ministerstva obrany. Okrem blahoželania k jej krásnemu životnému jubileu, ktoré sa jej dostalo od vedenia obce, chcem využiť túto príležitosť a priblížiť najmä mladej generácii súčasníkov niektoré dejinné udalosti jej rodiny, ktoré uverejnili spomínané noviny ešte v roku 2010. Na obecný úrad jubilantke prišli zablahoželať k tejto nevšednej udalosti aj členovia rodiny jej dcéry. Aj keď oslávenkyňu potešili kytice kvetov, prijatie starostom Muráňa Ing. Romanom Goldschmidtom zostali jej aj smutné spomienky, ale tie vlastne vydávajú zreteľný obraz rodiny, do ktorej patrí i jej pokračovanie v nej.
K sprostredkovaniu týchto spomienok pomohlo mi tohtoročné retro vydanie Muránskych novín č. 1 pod titulom:
V januári 2010 na oslavách oslobodenia Muráňa získali jubilejné ocenenia súvisiace so SNP aj manželia Eduard a Anna Kotzmanovci. Mnohé z ich života sme sa dozvedeli z bohatých záznamov pána Kotzmana, ktorý bol v 50. rokoch členom Rady ONV v Revúcej (1953). Predtým aj predsedom MNV v Muráni (1950). V súvislosti so SNP, ktoré si každoročne pripomíname 29. augusta, nás zaujal záznam, ktorý sa týkal jeho svokra Juraja Sklenárika – zavraždeného v čase druhej svetovej vojny: „Július Berzéti nám oznámil, že na Dieliku je kostra človeka. Veď náš otec je tam zabitý...“
Bývalý predseda MNV v Muráni Juraj Haluška uviedol pre Zoru Gemera v roku 1989, že „politického vedúceho Juraja Sklenárika Nemci mučili a ťahali za autom smerom na Tisovec . Jeho stopa sa vtedy stratila. Jeho pozostatky sa našli pri bagrovaní cesty na Dieliku. Až v roku 1988 jeho totožnosť dokázala aj expertíza v Prahe...“ Na našu otázku: „Kto bol vlastne Juraj Sklenárik?“ nám pomohla nájsť odpoveď jeho najbližšia príbuzná – dcéra pani Anna Kotzmanová.
|
1. Koľko rokov mal váš otec, keď sa stala vyššie uvedená tragická udalosť? Ako dokumenty Ministerstva národnej obrany uvádzajú, zomrel násilnou smrťou 4. novembra 1944. Koľko rokov mala vtedy vaša mama? „Môj otec sa narodil 2. septembra 1900. V roku 1944 mal teda 44 rokov. Naša mama Janka Sklenáriková, rodená Lábajová mala 47 rokov. Ona bola od otca staršia o 3 roky.“ 2. Ako si na tieto ťažké časy spomínate vy – jeho deti? „Moji rodičia mali spolu päť dcér: Anna, Alžbeta, Mária, Klára a Magdaléna. Ja – Anna som bola najstaršia, v čase zavraždenia otca som mala 22 rokov a bola som už vydatá. Mojím manželom sa stal Eduard Kotzman.“
„Moja mama veľmi ťažko znášala toto nečakané odlúčenie..., veď bol živiteľom rodiny. Pracovala u sedliakov za stravu, potraviny – múku... Dostávala podporu od štátu – žobračenku v hodnote 20 korún na celú rodinu. Z toho sme kupovali masť a cukor. Pomáhali sme si tak, ako sme vedeli. Skromne v biede. Vojnové udalosti poznačili celú rodinu.“ 4. Dcéry Juraja Sklenárika napriek takejto ťažkej ujme si našli životných partnerov, hoci štyroch z nich už nepoznal. Kde žijú alebo žili so svojimi rodinami? „Z nich som zostala už iba ja – najstaršia. S manželom Eduardom Kotzmanom sme v Muráni vychovávali tri deti. Ďalšie sestry: Alžbeta s manželom Ferdinandom Čičkom bývali v Žiline a mali dve deti, Mária s Jánom Haluškom boli Muránčania a vychovali tri dcéry, podobne tri deti aj Klára so Štefanom Rybárom z Rajca. V Muráni žila aj najmladšia sestra Magdaléna s manželom Vladimírom Baheníkom a dvoma dcérami.“ 5. Vo Vašej rodine sa teda priezvisko Sklenárik nezachovalo, keďže otec nemal syna, hoci v Muráni toto priezvisko stále patrí medzi frekventované. Kto ešte zo žijúcich Sklenárikovcov patrí k jeho príbuzným?
6. Povedali ste, že vášho otca zradil švagor. Čo bolo potom s ním? Ako ste sa k nemu správali? „Po zrade sa s manželkou a dcérou vybral do Rajca. Aké bolo však jeho prekvapenie! Partizáni vystrieľali celú jeho rodinu. Po vojne za zradu sedel vo väzení štyri roky. Bol náležite potrestaný.“ 7. Spomínali ste, že v roku 1988 sa našli jeho pozostatky. Kto vás oslovil? „Predseda MNV v Muráni Juraj Haluška a jeden pán z kriminálky doniesli v krabici pozostatky otca, kosti. Na základe expertízy zistili, že sú jeho. Povedali nám, aby sme ho v tichosti pochovali k mame, čo sme aj urobili.“ 8. Dostal váš otec nejaké vyznamenanie IN MEMORIAM ako obeť Slovenského národného povstania? „Presne určiť neviem, ale dostal viacero vyznamenaní. Moja mama dostávala po otcovi príplatok ku dôchodku v podobe 255-ky. Mám osvedčenie v češtine z roku 1971, že otec bol účastníkom boja za oslobodenie a čs. politickým väzňom, ktorý bol popravený príslušníkmi SS.“ |
3. Ako to prežívala vaša mama a ako dokázala uživiť rodinu bez otca?
„Môjmu otcovi žije jediná sestra Margita Sklenáriková. Má 92 rokov a býva v Revúcej. Nebola vydatá, ale mala dcéru Blaženu – vydatú Kvetkovú, ktorá už zomrela.“
Adela Michalská a Mgr. Ružena Svoreňová
(Muránske noviny 4/2010, str. 3)
 |
 |
 |
Tento rok si milí Muránčania pripomíname už 122. výročie narodenia Juraja Sklenárika, otca pani Anny Kotzmanovej rod. Skenárikovej, ktorá sa dožila 19. 03. 2022 svojho životného jubilea 100 rokov. Týmto jej dodatočne srdečne blahoželáme.
Fotografie Archív OcÚ Muráň.
Pripravil: Ondrej Doboš, Maj Gemer