Náučný chodník na Ceste Márie Széchy

Turistická magistrála, značená červeným turistickým značením – Cesta Márie Széchy, alebo aj Cesta Márie Séčiovej, sleduje pôvodnú medzihradnú cestu zo 17. storočia medzi hradmi Muráň a Fiľakovo. Bola pomenovaná podľa druhej manželky palatína Františka Vešeléniho (Wesselényi), Márie Séčiovej (Széchy), známej ako Muránska Venuša, ktorá bola v Uhorsku ako manželka palatína dlhé roky po kráľovnej hneď druhou dámou krajiny a ktorá prekonala na koni túto 83 kilometrovú trasu z hradu Muráň na Fiľakovský hrad za svojím milým, uhorským palatínom. Trasa začína na Muránskom hrade, pokračuje cez vrch Tŕstie do Rimavskej Soboty, potom Cerovou vrchovinou prichádza do Fiľakova. V miestach, ktorými vedie, je sústredených viacero sakrálnych pamiatok, hradov a významných archeologických lokalít. Dnes cesta vedie dolinami a čo najschodnejšou cestou križuje pohoria. Celková dĺžka trasy je 83 km a odhadovaný čas na jej zdolanie je 22 hodín.

hnu NCH 4 Hnúšťa panel 1 Na časti tejto trasy vedúcej katastrom mesta Hnúšťa, vytvorilo mesto v auguste 2021 náučný chodník, ktorý je vôbec prvým na území tohto mesta. Je na ňom osadených šesť informačných tabúľ, podrobne približujúcich zaujímavé momenty histórie, ktoré sa tu odohrali. Autormi textov sú Patrik Beňuš a Roman Lebeda, tabule obsahujú aj stručné anglické zhrnutie.

Na náučný chodník sa dá nastúpiť po zelenej turistickej značke priamo z Hnúšte, alebo napojiť aj na troch miestach – od Kadlubu, zo sedla Brezina, alebo z časti Polom. Keďže náučný chodník kopíruje časť trasy historickej cesty, nejedná sa o okruh. Má 9 km a treba si na jeho prechod rezervovať asi 3 hodiny. Celý náučný chodník sa dá prejsť aj na bicykli.

Zastavenia náučného chodníka s náučnými tabuľami: 1. Nad Polomom – Lanová dráha Hačava – Burda, 2. Polom – Gemerské Machu Picchu, 3. Vyhliadkové miesto Laz – Cesta železnej rudy, 4. Sedlo Brezina – Legenda o Muránskej Venuši, 5. Nad Kadlubom – Dievčenský cintorín, 6. Vyhliadka Cigán – Železné srdce Hnúšte.

Prvá tabuľa je nad obcou Polom, konkrétne na mieste vrcholovej stanice lanovky Hačava – Burda. Vypovedá o tejto lanovej dráhe, objavení mastenca a magnezitu, histórii i súčasnosti ťažby a spracovania. Od roku 1903 týmto miestom viedla nákladná lanová dráha na prepravu magnezitu. Dodnes sa tu ukrývajú základy stožiarov, ktoré viedli na 5 kilometrov vzdialenú Burdu, kde sa nachádzali magnezitové ložiská, ruiny domu, ktorý slúžil sa ubytovanie správcu i základy vrcholovej stanice lanovky. Na lúčke na severozápade je v hĺbke fabrika, do ktorej lanovka prudkým klesaním pokračovala.

Druhá tabuľa je osadená priamo v obci Polom, dnes mestskej časti Hnúšte, dokumentuje históriu dedinky, ktorú pre svoju nadmorskú výšku a uzavretosť od civilizácie nazývajú aj gemerské Machu Picchu. Bývalá banícka osada sa v súčasnosti vyľudňuje a domy sa premieňajú na rekreačné objekty. Na prechádzke nad dedinou je výhľad na všetky svetové strany.

Tretia tabuľa stojí na vyhliadkovom mieste Laz. Venuje sa ťažbe a spracovaniu železnej rudy v regióne. Keďže leží na mieste, neďaleko ktorého viedla lanová dráha medzi Železníkom (vrch s plochým vrcholom na východe) a Likierom, opisuje zaujímavosti o tomto, na tú dobu výnimočnom technickom diele. Dodnes sú rovnakou trasou vedené elektrické stĺpy vysokého napätia, pod ktorými by sa našli desiatky betónových základov niekdajšej 13-kilometrovej lanovky, ktorá v časoch najväčšej slávy prepravovala 700 ton železnej rudy denne.

Štvrtá tabuľa je v sedle Brezina. Približuje život a legendu o Márii Séčiovej, jej búrlivý, bojovný život, i smutný koniec. Jej životný príbeh je taký silný, že nezmizol z povedomia ľudí ani vplyvom času.

Piata tabuľa je umiestnená nad osadou Kadlub. Miesto je nazvané Dievčenský cintorín, kde počas tatárskeho vpádu bojovali odvážne dievčatá z Rimavského Brezova. Udalosť sa odohrala v 13. storočí niekde v týchto v miestach na pomedzí chotárov Rimavského Brezova, Hnúšte a Kyjatíc. Na tejto tabuli je opísaný celý príbeh podľa legendy Jána Poničana.

Na vrchu Cigán je šiesta tabuľa. Pod nohami leží celý priemyselný park, vďaka ktorému Hnúšťa vyrástla z dedinky na mestečko a na tabuli je popísaná história priemyslu mesta, najmä dejiny železolejárne v Maši a železiarne v Likieri.

Súčasťou náučného chodníka sú aj dve vyhliadkové miesta. Jedno na vrchu Cigán nad Rimavským Brezovom, odkiaľ je výhľad na celú Hnúšťu, Klenovec a v pozadí aj na Klenovský Vepor. Ide o vyhliadkové miesto, z ktorého sa dá urobiť najkrajšia fotografia mesta Hnúšťa. Druhé je na vrchu Laz medzi Brezinou a Polomom, odkiaľ je krásny severný výhľad na Ďumbier i Chopok. Na juhu vidieť najvyššie vrchy Maďarska a na východe historicky významný vrch Železník. Na tomto mieste je osadené hnu Nch Hnúšťa 9 Kliešte v noci 1 umelecké dielo – železné kliešte umeleckého kováča Martina Jackuliaka z Rimavských Zalužian, ktorý svoje dielo pomenoval Pocta remeslu. Kováčske kliešte sú zväčšeninou reálnych klieští, vyrobené sú z oceľových tabúľ, dosahujú výšku 5,4 metra a vážia 200 kilogramov, navyše boli natreté fosforom, aby sa mohli zaskvieť pod hviezdnou oblohou a navodiť priam rozprávkovú atmosféru. Dielo sa môže pýšiť zápisom v Knihe slovenských rekordov ako najväčšie na Slovensku. Kliešte symbolizujú najslávnejšiu časť histórie mesta aj regiónu, časy, keď v Likieri postavili prvú koksovú pec na Slovensku a v Hnúšti sa v jej období vyrábalo najviac surového železa v celom Uhorsku. Popri veľkom závode v časti Likier stále fungovala menšia železolejáreň v Maši, kde až do roku 1923 vyrábali rôzne železné nástroje a pravdepodobne aj takéto kliešte. Takže táto symbolika je skutočne úzko prepojená s históriou Hnúšte.