Dobšinská ľadová jaskyňa sa čoskoro po objavení v roku 1870 stala obľúbeným výletným miestom. Už v roku 1871 bola sprístupnená a od roku 1881 elektricky čiastočne osvetlená. Popularitu jaskyne chcel pozdvihnúť Mikuláš Marko aj pomocou korčuľovania v nej a organizovaním letnej súťaže v krasokorčuľovaní.
Mikuláš Marko, rožňavský rodák, publicista, syn známeho majiteľa manufaktúry na výrobu kože Jozefa Marka, sa ako milovník a propagátor Gemera sústavne usiloval o zviditeľnenie jeho pamätihodností. Bol dopisovateľom do viacerých periodík, ako pravý kronikár, neustále informoval verejnosť o aktuálnom dianí na Gemeri. Zároveň bol aj priaznivcom korčuliarskeho športu. Dňa 28. januára 1889 sa stal majstrom Uhorska v rýchlokorčuľovaní. Diplom o udelení titulu rýchlokorčuliarskeho majstra Uhorska mu bol udelený dňa 31. januára 1889.
Rozsnyói Híradó už v júni 1893 informoval, že „Prvé ľadové slávnosti sa uskutočnia 16. júla 1893 vo Veľkej sieni jaskyne. Na čele organizačného výboru je objaviteľ jaskyne Eugen Ruffíny a členmi komisie sú Gustáv Lang, spoluobjaviteľ jaskyne a kapitán mestskej polície, Gejza Sziklay, starosta mesta Rožňava a Mikuláš Marko“. Gestorom podujatia bol poslanec parlamentu Gedeon Rohonczy, predseda Budapeštianskeho korčuliarskeho spolku. Skutočnosť však bola taká, že ani Rožňava, ani Dobšiná, si necenila Markovu iniciatívu, dokonca mesto Dobšiná úmyselne odignorovalo podujatie, na ktorom sa nezúčastnili ani objavitelia jaskyne, ba ani činitelia mesta. Napriek tomu, že v tlači sa písalo o organizačnom výbore zloženom z významných osobností, nakoniec všetka organizačná činnosť zostala na pleciach Mikuláša Marka.
Na podujatí sa zúčastnilo takmer 100 účinkujúcich, z toho 32 párov bolo členmi korčuliarskeho spolku v Budapešti. Tancoval sa valčík, potom za hudobného sprievodu primáša Ľudovíta Radicsa z Miškolca francúzska štvorylka. Krasokorčuliari mali k dispozícii ľadovú plochu s rozlohou takmer 500 štvorcových siah (1650 m2). Korčuľovalo sa vo Veľkej sieni jaskyne dlhej 120 m a širokej takmer 60 m.
Predstavenie sledovalo okolo 300 divákov. Hostia z Budapešti pricestovali do Rožňavy a Dobšinej, tu však nebol dostatočný počet kočov na ďalšiu cestu, preto sám gróf Géza Andrássy pre dámy zapožičal svoje štvorzáprahy.
O priebehu týchto slávností Mikuláš Marko neustále informoval prostredníctvom článkov v regionálnych novinách ako Rozsnyói Hiradó a Sajó Vidék. Organizovaním ľadových slávností si Marko zaumienil propagovať krásy a pamätihodnosti župy, preto program rozšíril o prehliadku jaskyne Baradla, Silickej ľadnice, Zádielskej doliny a hradu Krásna Hôrka.
Dobová tlač v roku 1909 informovala o 40. výročí objavenia jaskyne. Slávnosť plánovali uskutočniť najprv 11. júla, nakoniec ju odsunuli až na 25. júla 1909. Na podujatie chceli pozvať opernú speváčku, jelšavskú rodáčku Máriu Basilides, aby spievala v jaskyni v sprievode dobšinskej cigánskej kapely pod vedením Valenta Baloga. Plány však zase zostali neuskutočneným snom. Pozvaní krasokorčuliari svoju účasť odriekli, vlak z Budapešti meškal, chýbalo priame pripojenie do Dobšinej. 
V Dobšinej nebol dostatočný počet vozov na prepravu k ľadovej jaskyni, a preto sa viacerí vrátili domov alebo zmeškali začiatok predstavenia. Mikuláš Marko v poslednej chvíli zabezpečil účasť majstrov Uhorska, krasokorčuliarskej dvojice Novák a Richterová, ktorí nakoniec potešili prítomných hodnotným vystúpením. Vystúpili však aj miestni korčuliari. Hudobný sprievod zabezpečila cigánska kapela pána Baloga. Pre oneskorených návštevníkov predstavenie na druhý deň zopakovali.
Tieto boli asi posledné ľadové slávnosti v jaskyni, ale obyvatelia okolia, ako aj dovolenkujúci, ešte niekoľko desaťročí pravdepodobne využívali možnosť letného korčuľovania.
Zdroj: Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, AF: Magistrát mesta Rožňava, Rozsnyói Hiradó rok 1893
Napísala: Eva Kerekešová