„Hneď po prílete si vezmite taxík a ponáhľajte sa na zápas do Wembley. Nemôžeme vás už dlhšie čakať.“ – táto správa bola 8. novembra 1948 uložená v hale londýnskeho letiska pre šiestich hokejistov LTC Praha, pasažierov aerotaxi z Paríža. Problémy s vízami spôsobili, že meškali za ostatnými. Bol medzi nimi aj Košičan Ladislav Troják, prvý Slovák v hokejovej reprezentácii ČSR a prvý majster sveta. Žiaľ, ani jeden zo športovcov si túto správu už neprečítal. Pilot sa hodinu po štarte naposledy ozval dispečerovi v riadiacej veži, lietadlo vo veľkej hmle stratilo orientáciu niekde nad kanálom La Manche a navždy sa stratilo...
Predčasný telegram švédskeho kráľa
Bola to obrovská strata pre československý hokej, ktorý vo februári pred 75 rokmi oslavoval zisk historickej prvej zlatej medaily na svetovom šampionáte. Jeho dejiskom bola pražská Štvanica, kde naši reprezentanti hrali výborne. V predposlednom kole však naši podľahli Švédom 1:2. a nik už nepochyboval, že titul získajú severania. Od kráľa Gustáva Adolfa V. dostali aj blahoprajný telegram.
Až keď sa sklamaný Troják od susedov, ktorí počúvali viedenský rozhlas, dozvedel, že Rakúšania senzačne vedú nad Švédmi, rozbehol sa na štadión. Tre kronor nakoniec prehrali, my sme porazili USA a hráči si vychutnávali ovácie publika.
Začínal s „kolumbuskami“ na jazierkach pri tehelni
Pochádzal z 11 detí, vyrastal pri tehelni, kde pracoval jeho otec. Laco mu už od 14 rokov chodil pomáhať. Ale po šichte do neskorého večera hrával s kamarátmi futbal. V zime, len čo zamrzli dve okolité jazierka, si na topánky naskrutkoval „kolumbusky“ (korčule so zahnutým špicom) a hral 
hokej. Bol medzi chlapcami najšikovnejší, všimol si ho tréner Jandera a získal do mužstva ČsŠK. Keď mal 20, hrali Košičania vo Vysokých Tatrách proti LTC Praha, vtedy jednému z najlepších mužstiev kontinentu. Ich funkcionárom padol do oka a aj keď sa otcovi nepáčilo, že rodina stratí jeden príjem, ponuku na prestup do Prahy prijal.
Krásne roky v stovežatej
V Prahe sa mu darilo. V mužstve, kde hrávali aj Kanaďania, sa dokázal presadiť, dostal sa i do reprezentácie. Pracoval ako účtovník v cukrovare, kde mohol vďaka pochopeniu kolegov čerpať v deň zápasu voľno. S LTC získal 5 československých ligových titulov, štartoval na dvoch olympiádach (1 strieborná medaila) a na šiestich MS (zlato, striebro i bronz). Vynikal kombinačnou hrou, rýchlosťou, dôsledným bránením a skvelou prihrávkou. Nadovšetko miloval rodinu, dcére kupoval na každom zájazde bábiky. Poslednú v Paríži, mala byť pod stromček...
Predali medaily i motorku za striebro na OH
Po tragédii hokejistov sa objavili špinavé podozrenia, že sú zradcovia národa, ktorí ušli do USA a Kanady. Pani Trojáková chodila na výsluchy, zamestnať sa mohla iba ako upratovačka. S dcérou, ktorá potom v roku 1969 emigrovala, treli biedu. Bola nútená predať manželove medaily i jeho milovanú motorku, odmenu za striebro na olympijských hrách.
Až po čase očistili pamiatku tých, čo tragicky zahynuli. Ladislavovi Trojákovi udelili in memoriam titul zaslúžilý majster športu a v Košiciach po ňom pomenovali zimný štadión. Uviedli ho do siene slávy nielen slovenského a českého hokeja, ale aj Medzinárodnej hokejovej federácie IIHF.
(Ladislav Troják 15.6.1914 – 8.11.1948)
ŠTEFAN NÉMETH