Súčasťou etnologického fondu Gemersko-malohontského múzea je aj kolekcia keramiky obsahujúca viac ako 3000 zbierkových predmetov. Jej súčasťou je i zbierka fajansy v počte 46 kusov. Termínom fajansa označujeme dva razy vypaľovanú keramiku, obliatu zvyčajne bielou, prípadne modrou či žltou glazúrou. Na naše územie priniesli znalosť tejto keramickej technológie členovia skupiny novokrstencov - habáni, prichádzajúci na západ Slovenska v 16. storočí zo Švajčiarska, Nemecka a Talianska. Usadili sa najmä v Sobotišti, Brodskom, vo Veľkých Levároch, Košolnej, Častej, Dobrej Vode... Tu žili v spoločných dvoroch pozostávajúcich niekedy z 30 – 50 rodín. Riadili sa podľa náboženských zásad, hlásali sociálnu rovnosť, všetky zisky ukladali do spoločnej pokladnice spravovanej radou starších. V 17. storočí boli tieto dvory vplyvom stavovských povstaní či tureckých nájazdov vyplienené, čo spôsobilo ich prechod na systém súkromného hospodárenia.
Habáni vynikali vo viacerých remeslách, no preslávila ich najmä džbankárska a hrnčiarska produkcia. Zhotovovali rôzne džbány, taniere, misy, kanvice, hrnčeky, čutory a iné. Tieto zdobili prevažne maľovaným rastlinným a kvetinovým dekórom, neskôr i zvieracími či antropomorfnými motívmi, architektonickými prvkami, cechovými atribútmi, pričom využívali farby žltú, fialovú, zelenú a modrú.
Zbierka fajansy v Gemersko-malohontskom múzeu obsahuje tridsať džbánov, tri baňaté nádoby s úzkym hrdlom „čepáky“, dve šálky, jeden kalamár, štyri misy a šesť tanierov. Šesť džbánov má na dne značenie výrobcu v podobe veľkých tlačených písmen E, S, G a W. Vo výzdobe prevládajú štylizované rastlinné motívy vypĺňajúce zvyčajne väčšinu bielej plochy nádoby, objavujú sa architektonické prvky, zvieracie postavy (jelene, vtáci), no i figurálny výjav v podobe rybolovu. V niekoľkých prípadoch je výzdoba doplnená menom majiteľa a datovaním.
Hoci bol región Gemer-Malohont známy bohatou hrnčiarskou tradíciou, vo viacerých domácnostiach našla uplatnenie i fajansa zo západného Slovenska. Do zbierok múzea sa dostávala najmä v rokoch 1882 - 1907, za pôsobenia jeho zakladateľa a prvého riaditeľa Jána Fábryho a v rokoch 1913 – 1917, kedy bol riaditeľom múzea Eduard Loysch. Bola získaná prevažne od rimavskosobotských rodín Kalocsaiyovcov, Bárdosovcov, Zsuffovcov, Endrédyovcov, Bikkyovcov, Szőlősyovcov, Komjáthyovcov, Szabóovcov, Groóovcov, Kernovcov, Terrayovcov, Káposztásovcov...
Mgr. Ľudmila Pulišová