Milí návštevníci stránky Maj Gemer. Cez sviatky sme vyskúšali všeličo s obrázkami, ktoré nakreslil náš gemerský výtvarník Števo Burčo. Prvý diel jeho prác sme ukončili tesne pred Vianocami s dovetkom, že je to posledná z jeho Malej histórie horného Gemera. Ibaže uverejňovanie zaujímavých obrázkov od Števa nemá konca kraja a kto vie čo ešte pre nás, ktorí obdivujeme jeho kreslené umenie, pripraví. Chceme, aby všetko, čo pre nás spraví zostalo na stránke Maj Gemer uverejnené. Preto už dnes Vám predkladáme tri z jeho 97 nových obrázkov. Ich sériu pomenoval Ilustrované historky z horného Gemera. Už som z nich nechal spraviť Kalendár Maj Gemer na rok 2022. Uvidím, kto si ho z mojich prispievateľov v januári zaslúži.
Štefan Burčo:"Ilustrované historky z horného Gemera." (51/100)
Malý "Canis Lupus".
Sused ujo Hrušovský na Štenparku v Dobšinej nás deti často zabával "prípoviestkami". Na jednu som si teraz spomenul. Skoro celý život robil horára na "Belákove" a medzi jeho povinnosti patrila i večerná, či nočná obchôdzka rajónu. Jedného večera sa zrazu oproti nemu postavil vlk a ceril zuby...vedel, že vlk nikdy nenapadne človeka, ale "jeden človek nikdy nevie"...strhol z pleca pušku a vystrelil. Vtom začul kňučanie a pochopil, že to vlčica si chránila svoje mláďa! Vzal vĺčika domov a so ženou ho vychovávali ako svojho psa. Dali mu jednoduché meno "Vlk"!
... tak "Vlk" žil spolu s rodinou v horárni. Jedného rána však nešiel horárovi naproti...zmizol a nezjavil sa ani na druhý, tretí deň... Nuž čo, príroda si ho pozvala. Prešiel čas a ujo Hrušovský opäť šiel večer na obhliadku...a zrazu...na lúčke ho privítal "Vlk" a predstavil mu i svoju rodinu.
Nuž, čo ...i to sa mohlo stať! Či nie?
Štefan Burčo:"Ilustrované historky z horného Gemera." (52/100)
"Neobjasnené posolstvo"
V doline "Hlboké" neďaleko vyústenia potoka "Trsteník" - západne od Rejdovej sa pred časom našiel epitaf - vyrytý nápis na skale s rozmermi 0,5 X 0,8 m. Nápis v latinskej minuskule viacerí odborníci skúmali a snažili sa o preklad. Mne sa najviac páči interpretácia pani Silvii Lőrinčíkovej: "Napísané v kraji neznámom (po ukončení vojny) dvadsaťročný vojak pochovaný... ako pamiatka večná..." Nápis datujú do 17. až pol. 18.storočia. Je epigraf stále zahalený tajomstvom?
Myslím, že nie! Ja viem, že to boli dvaja mladí priatelia naverbovaní z Malopoľska za vojakov, ktorí sa vracali domov popri Slanej. Mali však smolu. V tom čase v Gemeri zúrila morová epidémia a tak mládenci o hlade a smäde pri ceste z juhu na sever zablúdili a...jeden umrel. Druhý mu stihol vytesať posolstvo a...aj on umiera...
Aj taká môže byť pravda! Či nie?
Štefan Burčo:"Ilustrované historky z horného Gemera." (52/100)
"Tajomný zmiznutý nápis."
Od viacerých som počul, že niekto vravel aj o nápisoch na skale kdesi pod Súľovou na ceste z Gemera na Spiš a to RUNOVÝM písmom!
Runové písmo sa používalo asi po 1.storočí. Môj príbeh sa odohráva kedysi koncom 4.stor. a to v časoch, kedy pod "Montes Sarmaticos" na hranici s Poľskom panovalo germánske knieža. Jeho drevený sarkofág archeológovia vykopali neďaleko Popradu...
A k tomuto kniežaťu sa chceli dostať obchodník Dag sopu so synom a malou družinou. Vydali sa od Tisy dolinou Slanej...mali však smolu. Pekná jeseň sa v temných horách Gemera zmenila.
Poludňajšia búrka rozohnala družinu i s koňmi. Otec so synom sa ukryli pod skalisko, ale po búrke nasledovala chladná noc a mrazivé ráno. Ostal po nich len runový nápis, ale i ten časom zmizol...
Aj taká je príroda na Gemeri...či nie?