Malá ilustrovaná história horného Gemera (37/50)
DOBŠINÁ - Do roku 1911 sa svietilo len petrolejom. Časť mesta bola elektrifikovaná, ale výhodné podmienky na vybudovanie priehrady na Hnilci so spádom do Vlčej doliny v Dobšinej - čo je vzdialenosť 4,5 km s 286 m výškovým rozdielom, dávalo predpoklad elektrifikácie nielen mesta, ale celého regiónu!
Prečerpávaciu vodnú elektráreň dali do prevádzky v roku 1953.
Zvláštnosťou elektrárne v Dobšinej je, že na jednej osi má v strede motorgenerátor a na jednej strane Francisovu turbínu a na druhej vysokotlaké čerpadlo.
V roku 1956 dostavali i vyrovnávaciu nádrž pod mestom.
Trochu sa pamätám na tú dobu, veď večery sme často trávili pri svite petrolejky s typickou "vôňou"..
Malá ilustrovaná história horného Gemera - "historia dobsinensis". (38/50)
"Es geht alles vorűber, es geht alles vorbei..."
(Všetko prejde a po každom decembri nasleduje máj...) -
táto populárna pesnička povojnového obdobia ma napadla, keď som si kreslil Dankovú a spomínal na letné "hrabačky".
V okolí Dobšinej boli polia s bohatou úrodou najmä zemiakov, lúky s voňavým senom, či lúky plné pasúcich kráv a oviec...
Na sená radi chodili mládenci i devy a pobudli tam i niekoľko dní s prespávaním "na sene".
Zaujímavé by bolo zistenie dátumov narodenia mnohých Dobšinčanov!
Malá ilustrovaná história horného Gemera-"historia dobsinensis" (39/50) -
Deň pred Mikulášom som mal rád... večer sme išli do mesta, kde snehové vločky nesmelo krúžili pod uličnými lampami, usádzali sa na chodníku na ktorý svietili výklady "Vozára","Šarkana", "Kračuna"...
a čakali sme na KRAMPUSA!
Najprv prišiel Mikuláš, ktorý rozdával "Štolwerky", od ktorých tvrdosti mohol niekomu vypadnúť i mliečny zub a niektoré sa usilovne lepili na podnebie...
anjelik nás nezaujal, ale potom prišla mýtická bytosť - čert! Vraveli, že Krampus (z nem.) trestá neposlušných, lebo sám nebol "anjelik".
Po 22.decembri sa však zmení na normálnu ľudskú bytosť a nič z toho, čo urobil si nepamätá... no veďže tak!
Začiatkom päťdesiatych rokov však Mikuláša vystriedal Deduško Mráz a my sme usilovne recitovali v školskej aule básničky...
a dostali sme len to, čo priniesli rodičia.