PLATIDLÁ V 20. STOROČÍ
Základným platidlom v 20. storočí bola koruna. Ako platidlo koruna začala platiť v roku 1892. Delila sa na koruny a haliere. Jej predchodcom boli strieborné zlatky a medené grajciare. Počas prvej korunovej menovej reformy dávali za jednu zlatku dve koruny.
Prvé haliere platili v nomináloch 1, 2, 10 a 20. Vyrábali ich z niklu a medi, no po vypuknutí 2. svetovej vojny aj zo železa, pretože nikel a meď potreboval vojenský priemyselný komplex.
Príchod korunovej meny zmenil aj ceny. Po novom zarobil c. k. úradník mesačne okolo deväťdesiat korún, robotník okolo šesťdesiat. Liter mlieka stál 30 halierov, vajce 5 halierov, chlieb 26 halierov, topánky 13 korún.
V marci roku 1919 bola menová reforma. Rakúsko-uhorské bankovky v hodnote 1000, 500, 200, 100, 50, 25, 20 a 10 korún boli okolkované známkou, rovnajúcou sa jednému percentu ich nominálnej hodnoty. Mince zostali dočasne v ich nominálnej hodnote.
Nové peniaze začali platiť u nás postupne od roku 1922. Halierové a kovové mince boli z medi, zo zinku, ale aj zo striebra. Z tohto obdobia pochádzajú aj naše najvzácnejšie korunové mince a bankovky. Na minciach a bankovkách tohto obdobia sa po prvýkrát stretávame so zobrazením lipového lístka či lipovej ratolesti. Práve tie sa stali symbolom korunovej meny v Československu na dlhé roky.
Udalosti z marca 1939, rozbitie Československa znamenali opäť veľkú zmenu pre menu. Od roku 1938 sa Rakovnica stala súčasťou Maďarska. U nás v Rakovnici až do roku 1945 platila maďarská mena pengő a stala sa platidlom. Občania pocítili horkosť zmeny peňazí, lebo v roku 1938 sa československá koruna ku pengő menila v pomere 3:1. V čase zavedenia maďarskej meny do našej dediny boli 1 pengő a 2 pengő ešte strieborné peniaze, ktoré sa v priebehu 2. svetovej vojny vymenili za hliníkové mince. 10, 20, 50, 100 a 1000 pengő boli v obehu ako papierové bankovky. 
Po pričlenení našej obce k Maďarsku zamestnanci v rudnianskej bani zarábali 10 – 15 pengő za jednu pracovnú zmenu. Druhá svetová vojna pozdvihla platy baníkov v priemere až na 50 pengő za jednu zmenu. Keď berieme do úvahy, že v roku 1939 si občan Rakovnice za 100 pengő mohol kúpiť jednu kravu, tak naši baníci sa na plat nemali čo sťažovať. Platnosť tohto systému u nás ukončila menová reforma v novembri 1945, keď splynula protektorátna a slovenská koruna do novej koruny Československej (Kčs) v pomere 1:1, to neplatilo pre Rakovnicu.
Po skončení 2. svetovej vojny sa obec Rakovnica dostala späť do Československej republiky, čo pre občanov Rakovnice prinieslo znehodnotenie ich úspor. Pengő na koruny sa zamieňali v pomere 1:50, ale aj to len v obmedzenom rozsahu. Ostatné peniaze boli úplne znehodnotené a rovnali sa nule.
Pre lepšie chápanie v tejto súvislosti prirovnajme sa k niektorej dedine, ktorej život sa sústredil, podobne ako náš, okolo železnej rudy pod pohorím Turecká, len nebol pričlenený k Maďarsku. Za najvhodnejší príklad považujem Rožňavské Bystré. V roku 1938 slovenská krajina svojim občanom československé koruny zamenila na slovenské koruny v pomere 1:1. Druhá Československá republika v roku 1948 slovenské koruny zamenila späť za československé koruny taktiež v pomere 1:1. Ako je vidieť, v susedných dedinách, kde hranice neboli posúvané z jednej strany na druhu, dokázala slovenská a československá koruna zaistiť bezbolestný prechod z jednej meny na druhú. Bystrania dve zámeny peňazí prežili bez znehodnotenia svojich úspor. Rakovničania prišli o časť svojich úspor, lebo zámena peňazí bola obmedzená.
V júni 1953 ľudia zažili ďalšiu menovú reformu, ktorá vzhľadom na jej organizáciu spôsobila šok. Druhá Československá republika po svojom vzniku veľmi povolila uzdu v platoch zamestnancov. Štátna pokladnica sa už s takým veľkým prešľapom nedokázala bezbolestne vysporiadať. Pre porovnanie uvediem našu baňu, v ktorej do roku 1953 rakovnickí baníci zarábali až 15000 Kčs. Zámena prišla úplne nečakane a bez ohlásenia. Čelní predstavitelia štátu ľudí dokonca ešte pár dní pred ňou 
ubezpečovali, že žiadna reforma sa nechystá. V sobotu 29. mája však večerné rozhlasové správy priniesli informáciu, že od pondelka 1. júna do štvrtka 4. júna 1953 bude menová reforma. Pravidlá boli presne stanovené. Každý občan si nechal vo výmennom stredisku Štátnej banky Československej vymeniť len 300 starých korún za 60 nových, teda v pomere 1:5. Zvyšné peniaze vymieňali v pomere 1:50. Ceny tovarov a služieb sa prepočítavali v 
pomere 1:5. Prvýkrát v dejinách koruny sa vtedy stalo, že mince neboli z kremnickej mincovne a bankovky nepochádzali z domácej tlačiarne. Mince razili z lacného hliníka v Leningrade a papierové peniaze vytlačili v Moskve. Boli na nich roľnícke, priemyselné a ideologické námety. Československá koruna sa stala znovu stabilnou menou od 1.6.1953 do 31.12.1992.
Posledná etapa existencie korunovej meny na našom území sa viaže k vzniku súčasnej Slovenskej republiky. Po rozdelení ČSFR v roku 1993 prišla na svet slovenská koruna – Sk. Ale najskôr sa opäť kolkovalo, aby sa z niekdajších federálnych platidiel na chvíľu urobili slovenské koruny. Potom vznikla posledná sústava korún a halierov, zobrazujúca najvýznamnejšie slovenské osobnosti. Platili aj po 1.1.2001.
(POKRAČOVANIE)
Ján Bradáč