PODNEBIE V RAKOVNICI
Obec Rakovnica má kontinentálne podnebie. Letá sú teplé a zimy studené. Snehová pokrývka sa objavuje počas zimných mesiacov. Najčastejšie počas januára a februára. Priemerná ročná teplota vzduchu za obdobie rokov 1900-2000 je 7 - 8,5o C. Vo vegetatívnom období (apríl - september) trvajúca 150-160 dní je 12,8-15,7o C. Najteplejší je mesiac júl s priemerom 17 - 19,7o C, najchladnejší január s rozpätím –4 až –5o C. Priemerná ročná amplitúda , t.j. rozpätie teplôt –22 oC až + 23,7 oC poukazuje na vysoký stupeň kontinentality územia. Priemerný ročný úhrn zrážok je 631 - 723 mm. Najdaždivejší mesiac jún s priemerom 80-90 mm. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 53-67. Prúdenie vetra je zo západu.
Nadmorská výška v strede obce je 358 mnm v chotári od 316 do 825 mnm. Počas roka sa počasie mení, mení sa množstvo tepla a dĺžka dní a nocí. Celkove je počasie premenlivé, pretože sa strieda vplyv suchého a vlhkého vzduchu. Striedajú sa 4 ročné obdobia. V niektorých pravidelne sa opakujúcich javoch počasia hovoria pranostiky: „Medardova kvapka štyridsať dní kvapká“. Označuje obdobie dažďov počas mesiaca jún a začiatkom leta. Ďalším takýmto opakujúcim javom je tu „Babie leto“, ktoré sa objavuje koncom septembra a začiatkom októbra. Je to malé a slnečné obdobie ideálne na športy akými sú horská turistika.
Na podnebie má vplyv aj potok Hontiansky (predtým Genčanský), ktorý pramení v katastrálnom území nad Honcami a vlieva sa do rieky Slaná v Brzotíne. Do potoka sa vlieva úzky potok, vytekajúci z pohoria Turecká. Ďalej sa vlieva prameň z Vjarbi, Šinárovej doliny a z Henclovej doliny. Maximálny prietok je v mesiaci marec, minimálny prietok v mesiaci september. Priemerná teplota vody 9,2 – 10,3o C. Studňa pre planinu odvodňuje skrasovatelé vápence severne od Plešiveckej planiny. Kvôli využitiu vôd potoka JRD postavilo studňu a malú vodáreň pod Brehom, ktorou zásobuje bytovku, obecný úrad, materskú školu, JEDNOTU a súkromné doby v jej blízkosti.
Studňa zatiaľ mala vždy dostatok vody.
V období väčších dažďov sa voda v prameňoch niekoľkonásobne zväčšuje, čo spôsobilo v obci niekoľko problémov. Známe sú tieto:
V roku 1927 voda vytopila Ondreja Molnára – teraz býva Šály, Jána Beláka, Jána Koltáša. Od tej doby bol postavený kamenný betónový múr po celej dĺžke okolo domu.
V roku 1972 (17. a 18. mája) storočná voda zničila drevený most cez potok.
31. júla 1977 krupobitie poškodilo úrodu, stromy a niektoré strechy – napadla až 27mm-ová vrstva krúp.
20. augusta 1980 silná búrka s vetrom vyvracala storočné lipy pred evanjelickým kostolom.
V júli 1999 zdvihla sa hladina hontianskeho potoka počas búrky a zatopila nižné lúky, Kušovú lúku, Vyšný mlyn. Vyliata voda sa dostala do domov Jána Šályho, Jána Teraja, Ivana Fábiana, Mariana Máťaša, Jána Beláka a Martina Jakubčáka.
Na druhej strane v roku 1990 bolo také sucho, že viaceré studne v dedine boli bez vody a prietok potoka bol minimálny.
Vyčíňanie počasia nebolo len v lete, ale aj v zime:
Z 15. na 16. januára 1977 snehová kalamita poškodila elektrické vedenie v obci, vyvrátilo niektoré objekty pod váhou snehu a polámalo konáre stromov.
V roku 1999 snehová kalamita s vetrom narobila záveje, kopy snehu vo dvoroch, na cestách, skolabovala doprava a zásobovanie.
17.2.2000 – snehová búrka, napadlo 45 cm snehu. V obci pretrhlo elektrické vedenie, vyvalilo a polámalo stĺpy rozhlasového vedenia a povyvracalo stromy. Zvláštnosť bola zaznamenaná 24.decembra 1958, kde na poludnie bola teplota vzduchu 23 oC.
2. februára 2000 nad obcou v dôsledku počasia sa objavila dúha, čo bol ojedinelý zjav v takomto období.
Cez potok Genč v začiatkoch bol iba brod. Prvý drevený most bol postavený v roku 1946. Pri zničení dreveného mostu v roku 1972 bol postavený železobetónový most. Tiež úzky potok pretekajúci obcou bol zregulovaný a čiastočne vedený cez betónové skruže. Prietok vody je závislý od množstva zrážok, pravidelne v letnom období vysychá. Príčinu je možné hľadať v banskej činnosti a vybudovaním vetracej šachty v lese nad dedinou a prieskumných vrtov v záhrade u Tuzu.
(POKRAČOVANIE)
Ján Bradáč