Občan Rakovnice pplk. Ján Bradáč väčšinu života prežil ako vojak z povolania. Prešiel celým Československom, od západu po východ. Jeho život, pracovný i dôchodkový, bol plodný, plnohodnotný. Dožil sa 73 rokov. Zomrel v polovici decembra 2012.
Písal osobné celoživotné spomienky na všetko, čo zažíval, prežíval. Posledné roky života zasvätil svojim spomienkam a pocitom, ktoré zvečnil na papieri. Cieľom jeho snaženia bolo napísať celoživotnú knihu, v ktorej ťažisko by bolo zamerané na rodnú obec. Nečakaná choroba mu nedovolila jeho predsavzatie realizovať. Vytvorené dielo si zaslúži, aby bolo zverejnené a uchované ako pre obecné potreby, tak aj pre širšiu verejnosť.
Zanechal po sebe množstvo písomných materiálov, poznámok, dokumentov, spracovaných časti... Jeho bohatý archív objektívnym pohľadom zachytáva dianie v obci. Svojim obsahom i novými faktami, argumentmi tak rozširuje i zapĺňa medzery v kronike obce. Opisuje a osvetľuje menej známe podrobnosti zo života občanov i obce. Obohacuje históriu obce.
Kompletnú zbierku vlastní jeho dcéra Ing. Monika Genčiová (rod. Bradáčová). Oslovili sme ju a požiadali o spoluprácu i možnosť zverejniť postupne jednotlivé časti na webovej stránke Maj Gemer. Súhlasila. Jej ústretovosť si vážime a ďakujeme.
Na úvod uvádzame jeho vzťah k rodnej obci, ktorú opísal slovami: „Moja rodná obec Rakovnica je mojou srdcovou záležitosťou. Milujem ju preto, že v obci je krásny východ slnka, keď kikiríkajú kohúty. Krásny je aj jeho západ, keď sa dymí z komínov a cvrlikajú cvrčky.
Krásna je jar s plnými záhradami rozkvitnutých ovocných stromov, spevom drozdov a slávikov, keď sa príroda zobúdza zo zimného spánku a všetko sa zelená. Milujem leto, keď dozrievajú klasy obilia a v chládku lesných porastov voňajú dubáky. Na lúkach rozvoniava pokosené seno, keď príroda otvára náruč voľného pohybu a pobytu v nej.
Fascinujúca je jeseň, keď sa z lesa ozýva trúbenie jeleňov. V záhradách sklonené vetvy ovocných stromov ponúkajú svoje plody. Dovára sa lekvár zo sliviek, jeho vôňa napĺňa celú dedinu. Keď sa teším zo zberu úrody z vlastnej záhrady, ktorú som sám dopestoval.
Nádherný je pohľad, keď sneh zasype lesy, polia a v tichu belostnej prírody nájde človek sám seba. Počas krátkych dni a dlhých večerov má možnosť rekapitulovať, čo všetko za rok urobil. Krásne je stretávať sa s ľuďmi, s ktorými som vyrastal, prežíval svoje radosti i starosti, ktorým som dôveroval a oni dôverovali mne.
Po dlhodobej odlúčenosti z obce som dospel k záveru, že známych môže mať človek na tisíce, ale ozajstných priateľov nájde doma medzi svojimi. Preto som sa stále s potešením vracal domov. Doma sú ľudia voči sebe úprimnejší, otvorenejší a človek sa môže na nich spoľahnúť, keď bude potrebovať pomôcť, že mu aj pomôžu.“
P R E D S L O V A U T O R A
História Rakovnice je málo objavená aj preto, že sme sa jej celé stáročia nevenovali. Je samozrejmé, že história bola zapísaná v rôznych kronikách, historických zápisoch, knihách a rôznych kultúrnych pamiatkach, ktoré nám hovoria o pôvode a jej založení.
Ucelená história nebola doteraz spracovaná a podľa rôznych podkladov sa niektoré údaje rozchádzajú. Nakoľko som väčšinu života prežil v obci Rakovnica v 20.storočí, rozhodol som sa zmapovať a do jedného celku spracovať obdobie od roku 1900 do roku 2000. Som si vedomý toho, že z historického hľadiska v terajšej dobe nemá veľkú historickú obdobu. Pre budúce generácie môže poskytnúť informácie, ktoré som sám prežil, ako i informácie, ktoré som získal od spoluobčanov narodených v rokoch 1920 a neskôr, ktoré počuli od svojich rodičov. Ľudia odchádzajú, ale poznatky a ideály by mali ostať. Preto aspoň takýmto spôsobom zachovajú hodnoty, ktoré vytvárali predošlé generácie i súčasné generácie a prejavme im úctu, akú si zaslúžia. Netreba veľkých slov, lebo život sa skladá z tisícov malých okamihov, malých činov a hrdinstiev, smútku a nešťastí tak samozrejmých ako život sám.
Obec Rakovnica počas 20. storočia prešla rôznymi udalosťami, ktoré ovplyvňovali život v nej. Počas tohto storočia podstúpila dve svetové vojny, hospodársku krízu, vysťahovalectvo, pomaďarčovanie obyvateľstva, ktoré sa vždy hlásilo k Slovákom. Prežila socializáciu dediny, vstup armád Varšavskej zmluvy ako i nežnú revolúciu v roku 1989. Existencia v tomto období je charakteristická do roku 1945, kde život bol ťažký, čo sa prejavilo v životnej úrovni, bývaní, kultúre, doprave a pod. a po roku 1945, kedy po oslobodení nastal prudký rozmach obce, elektrifikácia obce, bytovou výstavbou, verejných komunikácií, školstve, doprave, obchode, sociálnom zabezpečení, bytovou vybavenosťou až po dnešnú automatizáciu, internetizáciu a výpočtovú techniku.
Niektoré činnosti zanikli, niektoré však ďalej vznikajú, a tak ako naše deti nechceli uveriť, aký život sme prežili my a naši rodičia, možná ich deti po prečítaní týchto spomienok nebudú chcieť tomu veriť. Vývoj spoločnosti sa však nedá zastaviť.
Je to faktografické vyznanie, emócie idú nabok a história potvrdí, či je to pravda alebo nie. Na historické posúdenie je to z hľadiska histórie veľmi blízka minulosť, a preto posúdenie historických faktov ponechávam na historikov. Každý občan Rakovnice by sa mal zaujímať o svoju minulosť, poznať svojich predkov, kultúru, sociálne postavenie, aby bol hrdý na svoju budúcnosť.
Vyjadrujem svoje presvedčenie pre tých, ktorí si moje spomienky, fakty a udalosti prečítajú, že získajú prehľad, ako sa v obci Rakovnica v 20. storočí žilo. Prajem im šťastnejší a radostnejší život v 21. storočí ako sme ho prežívali my.
Pri čítaní týchto skutočností prajem čitateľom pohodu, radosť z rozširovania osobných poznatkov z histórie obce Rakovnica v období rokov 1900 – 2000.
Autor: Ján Bradáč
Použitá literatúra a pramene:
Kronika obce Rakovnica
Školská kronika škôl v Rakovnici
Ján Šlosár: Rakovnica 1327-1999
Rakovnické obecné noviny
Dušan Kováč: Dejiny Slovenska 1998
Doc.PhDr. Ladislav Tajták, CsC: Národné dejiny Slovenska
Lexikon slovenských dejín 1999- SPN
Ila Bálint: Gömör megye, 1944
Anton Špiesz: Ilustrované dejiny Slovenska -2000
Vlastný výskum autora
GEOGRAFICKÁ POLOHA OBCE
Chotár je pahorkatinový až vrchovinový. Má tvar hruškovitý, podlhovastý, najširší na severnej strane Plešiveckej planiny medzi chotárom Bok a Bučina, najužší tvar na Holom vrchu a Tureckej. Nadmorská výška v strede dediny je 358 m, v chotári do 316 do 823 m. Nadmorská výška Mních 655 m, Iváďo - kaplnka 545 m, Turecká 823 m, Hostinec 434 m, Kunšová lúka 343 m, Studňa 517 m. Rozloha katastra je 711 hektárov, z nej pripadá na poľnohospodársku pôdu 309 ha, na lesné plochy 329 ha a na ostatnú pôdu – zastavanú časť 73 ha. Rozloha obce bola narušená 14.3.1939, keď obec bola pripojená k Maďarsku. V roku 1945 po oslobodení boli hranice obce obnovené do dnešného stavu.
Gemerské pásmo má veľmi pestrú geologickú stavbu. V južnej časti prevláda vápencové podlažie a zo severnej časti Mních, Iváďo, Dubina, Turecká železná ruda, ktorá bola až do roku 1973 hlavným zdrojom obživy tunajšieho obyvateľstva.
Obec má potočnú cestnú zástavbu, cesty do obce neboli vhodné pre autá, zastávali na Hostinci. Najhorší stav bol v obci najmä cez ulicu, ktorá bola taká úzka, že dva vozy sa neboli schopné minúť.
(POKRAČOVANIE)