Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote usporiadalo v čase letnej sezóny detskú letnú aktivitu pod názvom „Múzeum ako ho (ne)poznáš“. Zúčastnilo sa jej 14 detí vo veku 9 - 12 rokov. Realizovala sa v termíne 12. - 16. júla 2021, denne od 8:00 ráno až do 12:00. Bohatý a zaujímavý program bol každý deň zameraný na inú tému. Prostredníctvom podujatia sa múzeum snažilo získať priaznivcov múzea z radov mladej generácie, tiež prehĺbiť vzťah mládeže k múzeu ako inštitúcii, k regionálnej histórii a jej hodnotám, ako aj ku kultúrnemu dedičstvu.
Podujatím „Múzeum ako ho (ne)poznáš“ sa pomyselne otvorila letná sezóna v Gemersko-malohontskom múzeu. Rodičia v hojnom počte využili túto príležitosť a prihlásili na aktivitu svoje ratolesti, čím bol zmysluplne vyplnený ich prázdninový čas. Pôvodne plánovaný maximálny počet 12 sme pre veľký záujem museli málinko rozšíriť, samozrejme s prihliadaním na protiepidemiologické opatrenia a aj na personálne a priestorové možnosti múzea. Počet sa nakoniec ustálil na 14. Deti vo veku 9 - 12 rokov sa jeden celý týždeň (12. - 16. júla) v čase od 8:00 do 12:00 schádzali na pôde múzea, kde múzejníci kvalitným programom vyplnili voľné chvíle mladých záujemcov o témy spojené s múzeom. Každý deň bol zameraný na inú tému, ktorú vždy doplnili aj rôznorodé aktivity, pripravené s cieľom nielen účastníkov zabaviť, ale ich takto aj niečo naučiť.
Programová skladba korešpondovala so skladbou zbierkových fondov múzea a tiež s koncepciou stálej expozície. Prvý deň bol venovaný prírode, hlavne biológii, o ktorej rozprávala biologička múzea. Osobitná pozornosť bola venovaná skamenelinám, jednu si deti mohli aj odliať pre seba ako suvenír. Bezpochyby veľkým zážitkom bolo krúžkovanie mladého sokola, ktorý vypadol z rodičovského hniezda a v súčasnosti sa zotavuje v stacionári na CHKO Cerová vrchovina. Odtiaľ ho pre túto príležitosť priniesla Ing. Veronika Rízová a po aplikácii krúžku ho vzala späť. Deti takto mohli vidieť ako vyzerá krúžkovanie vtákov v praxi.
Druhý deň bol spojený s tajomstvami ukrytými pod zemou, pretože v nej ich objavuje archeológ. Do tejto témy sa deti ponorili v utorok s archeológom múzea. Veľký úspech mala experimentálna časť programu, kde v pomyselnom archeologickom nálezisku hľadali tajomstvá v ňom ukryté, s využitím moderných technológií. Nájdené poklady v podobe mince si odniesli so sebou. Okrem toho sa zoznámili aj s postupom pri rekonštrukcii rozbitých nádob, učili sa ako nájsť úlomky patriace k sebe a ako ich následne zlepiť.
Streda patrila vidieckemu životu a šikovným rukám našich predkov. Túto etnologickú časť programu deťom predstavila etnologička múzea. Silnou zložkou minulosti regiónu Gemer-Malohont je hrnčiarstvo. Hrnčiari kedysi vyrábali rôznorodé hrnčiarske výrobky a vyvážali ich ďaleko za hranice Gemera. V tento deň bola tvorivá časť zameraná hlavne na dekór. Deti si vlastnoručne vymaľovali terakotovú vázičku takými ornamentmi, aké kedysi používali gemerskí hrnčiari. Vyzdobená vázička im zostala ako suvenír. Okrem toho si ku vázičke mohli vytvoriť aj evidenčnú kartu, tak ako sa to robí v múzejnej praxi.
Spolu s historičkou múzea sa vo štvrtok deti zamerali nielen na históriu múzea a budovy múzea, ale aj nášho mesta. Súčasťou programu bola vzdelávacia hra „Spomienky Jánosa Fábryho. Denník“, zameraná na zakladateľa múzea profesora Jánosa Fábryho. Tento zošit plný zaujímavostí a úloh si deti odniesli ako suvenír. Informácie v ňom ukryté im môžu byť v budúcnosti nápomocné v škole. Interaktívnou časťou bola hra vo forme „Myšlienková mapa“. Ústrednou témou bol tiež život a dielo Jánosa Fábryho a deti si tu mohli zopakovať, čo sa o tejto významnej osobnosti dozvedeli na výstave. Kvôli nepriaznivému počasiu nebolo možné realizovať plánovanú prechádzku historickou časťou mesta Rimavská Sobota, so zreteľom na historické budovy a zaujímavosti. Historička múzea ich preto pomyselne previedla mestom iba prostredníctvom fotografií.
Výtvarné umenie uzavrelo pestrú paletu múzejných činností, ktoré sme sa pokúsili priblížiť účastníkom aktivity. Posledný deň bol zameraný na významných maliarov regiónu v minulosti. Historička umenia však priblížila deťom aj súčasné umenie a to formou workshopu so súčasnou maliarkou Radkou Tvrdoňovou. Radka Tvrdoňová je autorkou spoločenskej kartovej hry „Karty Malohontu“ a ilustrovala detskú knihu „Jeleňatý a kravatý“, ktorá sa stala knihou roka 2019. Deti si pod jej vedením vyrábali rôznorodé papierové plastiky vtáčikov na drôtenej konštrukcii. Na záver si ich vymaľovali podľa predlohy a odniesli so sebou na pamiatku.
Okrem toho každý deň bola súčasťou programu prehliadka tej časti stálej expozície, ktorej téme sa daný deň venoval. Podrobne im ju predstavili kurátori fondov, niektoré dni bola v tom zahrnutá aj zábavná časť. V etnológii to boli „Remeslá v kocke“. Interaktívna pomôcka v stálej expozícii priblížila deťom vybrané ľudové remeslá a zamestnania. Vo výtvarnom umení sa deti zahrali s hrou „Nájdi a identifikuj“, kde pomocou malých častí obrazov v pracovnom liste hľadali a identifikovali obrazy v galérii múzea.
Bezpochyby zaujímavou bola aj možnosť nahliadnuť do zákulisia činnosti ľudí, ktorí pracujú v múzeách. Deti sa osobne zoznámili s riaditeľkou múzea PhDr. Oľgou Bodorovou, ktorá ich pozvala k sebe do kancelárie a všeličo zaujímavé im porozprávala o svojej práci. Deťom sa to veľmi páčilo.
Veľmi nás teší pozitívna spätná väzba nielen od detí, ale aj od rodičov a veríme, že takto koncipovaný program umožnil deťom počas piatich júlových dní nielen oddychovať, ale hravou formou získať aj mnohé vedomosti.
Aktivita bola realizovaná v súlade s aktuálne platnými protiepidemiologickými opatreniami v súvislosti s ochorením Covid-19.
PhDr. Elena Lindisová