Pri Revúcej, ďaleko od hluku moderného života, uprostred ihličnatého lesíka, snívali svoj sen o krajšej minulosti revúcke kúpele, ktoré kedysi srdečne hostili slovenskú mládež. Žiaci prvého slovenského gymnázia v kúpeľoch organizovali najmä gymnaziálne majálesy, na ktorých viali slovenské trojfarebné zástavy. V nedeľu a cez sviatky boli kúpele navštevované najmä revúckou mládežou, lebo tam hrávala hudba.
Začiatkom 19. storočia našiel na mieste kúpeľov blahodarný železitý prameň vtedajší richtár Jozef Morávek. Prameň podrobil chemickému rozboru hlavný lekár v Gemerskej a Malohontskej stolici Juraj Marikovský v roku 1829. Marikovský si myslel, že táto voda hojí nervové slabosti, bolesti hlavy, srdcové kŕče, zlatú žilu, slabosti rodidiel, biely tok, mesačný krvotok, slabosti od nosenia mnoho dietok a ďalšie choroby. Kúpeľné budovy boli postavené podľa návrhu Marikovského. Prví hostia prichádzali z Jelšavy, Hrkáča a okolia, neskôr najmä po vybudovaní železnice z Budapešti aj z iných krajov Uhorska.
Pribúdaním rokov pribúdali aj nároky moderného človeka. Storočné revúcke kúpele nemohli poskytovať hosťom ten komfort, aký dávali moderné a luxusne zariadené kúpele. Mesto nemalo finančné prostriedky na zmodernizovanie kúpeľov, čiže sa neinvestovalo, nestavalo a ostalo všetko po starom. Hostí ubúdalo, pekné horské promenády zarástla tráva, kríky vyhynuli a nakoniec aj tenisové ihrisko zorali a posadili tam zemiaky.
Neskôr sa o záchranu kúpeľov snažili nájomníci, najmä Július Gajdoš a aj mesto. Obnovili kúpeľný park, vyčistili horské promenády, vybudované bolo nové tenisové ihrisko, zakúpili nové vane, nové kúpeľné zariadenie a zaviedli elektrinu. Vodu kúpeľného prameňa podrobili odbornému chemickému rozboru, ako sa v článku píše „voda obsahuje: kysličník uhličitý, voľný a poloviazaný, vysoké množstvo železa vo forme Ferro Jon,, potom Calcium magnesium Joni, Sulfat Jon, Chlor Jon. Tieto vzácne vlastnosti robia vodu kúpeľov za znamenitý prostriedok tak chemikálnej, ako fyzikálnej liečby zoslábleho organizmu.“
Hoci tieto investície v malej miere pomohli, ale ani zďaleka nestačili na pritiahnutie hostí z cudziny do revúckych kúpeľov. K tomu bol potrebný veľký kapitál, potreba postaviť moderný hotel, propagácia atď. Mesto na to všetko nestačilo a každým rokom doplácalo na kúpele. Začal sa hľadať kupca kúpeľov. Okresná starostlivosť o mládež ponúkla mestu 100 000 korún a chcela tam zriadiť s finančnou pomocou okresu ozdravovňu detí. Vedenie mesta však s týmto nesúhlasilo. Nechcelo dopustiť, aby jeho tradičné kúpele zanikli a vôbec nie za tak neprimerane nízku kúpnu cenu. Mesto sa nakoniec rozhodlo to nechať tak a dúfalo, že prídu lepšie časy a svet objaví ten krásny kút pod Kohútom.
Zdroj: MV SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, Šafárikov kraj, 1938
Foto: Dušan Dubovský, Album v Revúcej
Ing. Silvia Oravcová