Pavol Jozef Šafárik patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenských dejín. Počas svojho života sa verejne veľmi neangažoval, preto ho veľká časť slovenskej verejnosti nepoznala. Dnes sú po ňom pomenované školy, univerzity, ulice aj námestia.
Tento víkend sme si pripomenuli 160. výročie jeho úmrtia. Vďaka skvelej spolupráci Domu Matice slovenskej v Rožňave, obce Kobeliarovo, mesta Rožňavy, Gymnázia Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave a ECAV sa nám podarilo pripraviť majestátne trojdňové spomienkové podujatie. Oslavy sa začali 25. júna 2021 na Gymnáziu Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave, kde predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera privítala riaditeľka školy Katarína Adamková a Lýdia Kalinová. Na pôde strednej školy sa stretol predseda Matice slovenskej aj so študentmi, ktorým predstavil osobnosť Pavla Jozefa Šafárika.
„Bol mimoriadnou osobnosťou. Mal dobrodružný život. Z chudobných pomerov pochádzal človek, ktorý sa preslávil po celom vtedajšom európskom, do určitej miery vedeckom, svete. Veľmi dobre si uvedomoval, že slovenčina je samostatný jazyk. Napísal to hlavne vo vedeckých dielach. Bol vzdelaný a všestranný človek. Je hrdina Slovákov, Čechov a aj Srbov. A čo má spoločné s Maticou slovenskou? Je jej krstným otcom, lebo už v roku 1827 písal o potrebe jej založenia. Uvedomoval si, že Slováci potrebujú celonárodnú ustanovizeň. Bol členom Matice českej, srbskej, chorvátskej. Patril dokonca medzi zakladateľov týchto matíc, a preto inicioval potrebu založenia Matice slovenskej“.
Po prednáške sa študenti spolu s matičnou delegáciou a delegáciou Gymnázia Pavla Jozefa Šafárika premiestnili k buste Pavla Jozefa Šafárika pred budovu Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave. Spolu so zástupcom primátora mesta Michalom Drengubiakom si položením vencov uctili pamiatku Pavla Jozefa Šafárika.
Pokračovaním osláv mal byť turistický pochod „Po stopách Pavla Jozefa Šafárika“ v Kobeliarove, no pre rannú nepredvídateľnú búrku bol zrušený.
Vyvrcholením osláv bol spomienkový deň v Kobeliarove 27. júna 2021. Slávnostné služby Božie v miestnom evanjelickom kostole otvorila Folklórna skupina Bučina z Pače. Služby viedla kaplánka Ľubica Štefanidesová, ktorá vyzdvihla Šafárikovu osobnosť: „Pavol Jozef Šafárik nemal ľahký život, ale obratnosť jeho rodičov, rozumnosť jeho samého mu dovoľovali veci, o ktorých jeho vrstovníci možno ani nesnívali. Prinášal ľuďom všetko to, čo sa on naučil. Nesnažil sa o veľké uznanie, ale snažil sa pomôcť ľuďom a ukázal im, že aj tí, čo nemajú veľa, môžu dostať vzdelanie, ktoré si zaslúži každý“.
Vladimír Tököly predniesol pohľad mladého matičiara na nášho slávneho rodáka: „Pavol Jozef Šafárik bol jednou z najväčších persón našej malej krajiny. A hoci jeho životná cesta nebola jednoduchá, jeho charakter môžeme definovať ako neoblomný a vytrvalý. Možno mal iný charakter myšlienok než Štúrovci, no bol rovnako veľkým národovcom. Možno v medzinárodnom kontexte svojej vedeckej činnosti bol ešte významnejším a takýto človek si zaslúži našu úctu a večnú spomienku“.
Slávnosť pokračovala pred Pamätným domom Pavla Jozefa Šafárika. Za tónov krásnej piesne v podaní Folklórnej skupiny Bučina zástupcovia obce Kobeliarovo, Matice slovenskej, Gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave a Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach položili spomienkové vence k pamätnej tabuli. Pani starostka Janka Regrutová prítomných srdečne privítala a následne Katarína Adamková, študentka Gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave, pozdravila hostí krásnou básňou. V slovách profesora Jána Gbúra z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach bolo cítiť hrdosť.
Hrdosť na to, že práve univerzita rozvíja odkaz Pavla Jozefa Šafárika. Je to odkaz nielen vedecký ale aj ľudský. Šafárik počas života vytvoril devätnásť samostatne vydaných prác. Stal sa tvorcom
prvého celistvého pohľadu na dejiny slovanských národov a ich literatúr. Slovanské starožitnosti a Slovenský národopis sú priekopnícke diela rozširujúce dovtedajší obraz o minulosti Slovanov, ktoré ovplyvnili mnohých slovanských dejateľov národného obrodenia.
V našich reáliách ho právom považujeme za zakladateľa či „otca“ modernej slavistiky.
Na záver sa prítomným poďakovala riaditeľka Domu Matice slovenskej Zlatica Halková. Slová vďaky patrili všetkým organizátorom, hosťom, účinkujúcim, jednoducho všetkým tým, ktorí si našli čas, aby si spolu s nami uctili pamiatku tohto nášho skromného, no činmi veľkého rodáka.
Tatiana Tomková
Dom Matice slovenskej v Rožňave