Malebné obce na hornom Gemeri sa pomaly stávajú miestanmi rozvoja rôznych kultúrno-spoločenských aktivít. Aj keď iba s finančnými ťažkosťami, ale predsa ako jarné kvety na lúkach a okolo priedomí dávajú o sebe vedieť, že nám skrášľujú a naprávajú to, čo život aj so smútkom priniesol. Objavujú sa rôzne tvorivé práce od začínajúcich a tiež skúsených akutorov. Po knihe spomienok Žila som s nimi od Emílie Ivanovej, nedávno uzrela svetlo sveta aj zbierka básní Anny Ambrózyovej Poézia srdca. Obidve autorky sú z Gočova. V tomto príspevku sa nám predstavuje pani Anna Ambrózyová, aby nám umožnila takto vniknúť do podstaty zbierky i nahliadnuť do svojho života. Takto sa nám prihovára:
"Milí priatelia veršov, v týchto dňoch mi vyšla zbierka básní pod názvom ,,POÉZIA SRDCA.“ Témou tohto veršovaného slova sú rôzne podoby lásky od detstva, až po jeseň života. Je to poézia života mnohých z vás, pretože siahnete do hĺbky svojej duše a spomienok. Je to podnet na zamýšľanie sa nad životom ako takým.
|
Kvetinová pieseň
Nespočetné množstvo lúčnych kvetov na postati pod lesom spieva svoju pieseň. A ja ju počujem, lebo ony to chcú. Ale nielen ony, ale aj ja. Prihovárajú sa mi hlávkou, ktorá sa len tak vlní na vánku. Aká nádhera. Môcť ísť len tak a kochať sa pestrosťou farieb, ktoré okúzľujú oči, myseľ a navádzajú úsmev na tvári. Tak si vravím, akéže to šťastie mám
|
|
Svedok času
Lipka moja košatá, bola si svedkom môjho času a nielen môjho. Stála si vedľa cesty verne, celé roky, možno storočie. Na lavičke pod tebou konali sa prvé bozky zamilovaných. Počúvala si ich nežné slová, tiché vzdychy a ich vyznania. Bol to taj, ktorý si nikomu nezjavila. Prihovárala si sa šumením lístia a keď si zakvitla, sedieť pod tebou bola vec nevídaná. Mámila si vôňou kvetov a včielky spievali medovú pieseň. Prešli roky a už nie si, aj teba skolil čas. Ani včielky toľko nespievajú. Počuť ich len slabučko a lístím šumia iné stromy, lež tie nevoňajú. Škoda. |
Dialóg s riekou
Pri riečke Slanej znečistenej, unavenej, sedela som v tôni. Slniečko sa pohrávalo s vetríkom, smutné vŕby kolíšu sa nad vodou. Vlnky-žblnky žblnkocú, sem tam tam rybky vykúkajú. Nasýtená vôňou sena, nemyslím na nič Vnímam len krásu, pokoj a hlas, ktorý prosí. Koho? ČLOVEKA. Žaluje. Koho? ČLOVEKA. Zachráň ma. Kto? ČLOVEK. Ak ma uchováš čistú a zdravú, budem slúžiť. Komu? TEBE. VŠETKÝM. |
