V článku vám chceme stručne priblížiť dôležitosť, podstatu a stručný vývoj matričných kníh – matrík, prvých štátnych matrík, ktoré sú uložené v štátnych archívoch. Našou snahou nie je popis podrobných dejinných udalostí ich vývoja. Z pohľadu štátneho archívu máme záujem čitateľa článku zaujať a oboznámiť o existencii, význame a obsahu týchto verejných listín, kníh. Predovšetkým poinformovať o udalostiach zachytených v dobových novinách a úradných aktoch z rokov 1894 a 1895, ktorý bol pre vedenie matrík zlomový. Obsahom článku vstupujeme do tohto medzníka s cieľom zachytiť udalosti v tejto časovej slučke.
Najskôr pár slov o tom, čo hovorí o matrikách súčasná legislatíva. Podľa zákona o matrikách č. 154/1994 Z. z. je matrika štátna evidencia o osobnom stave fyzických osôb, ktoré sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli na území Slovenskej republiky, a štátnych občanov Slovenskej republiky, ktorí sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli v cudzine. Do matriky sa teda zapisujú údaje o narodení, uzavretí manželstva, úmrtí a údaje o iných skutočnostiach, rozhodujúcich pre overenie osobného stavu, najmä o osvojení, určení rodičovstva a o rozvode manželstva.
Pôvodne cirkevné matriky vznikli ako základná forma evidencie obyvateľstva pre potreby duchovnej správy veriacich. Farári boli povinní dobre ich opatrovať a nikomu nesmeli vydať ich originál. Ich vedenie, ale aj zachovanie, je však poznačené dejinným vývojom. Najväčší rozmach rozširovania matrík sa dosiahol za vládnutia Márie Terézie a Jozefa II. Ich rozširovaním sa zvýšil aj záujem štátu o ne. Pre vznik štátnych matrík bolo najdôležitejšie prijatie zákonného článku č. 33 z roku 1894, ktorým boli zavedené štátne matriky. Zriadili sa matričné obvody, v ktorých sídlach štátny matrikári viedli v úradnej reči matriky narodených, zomrelých a sobášených. Čo však bolo podmienené oznamovacou povinnosťou občanov, kedy boli povinní hlásiť matrikárom narodenie, úmrtie a sobáš. Farári boli tiež povinní poslať zápisnice o uzavretí manželstva slúžnovským úradom, ktoré ich odstúpili štátnemu obvodnému matrikárovi na zavedenie do štátnych matrík.
Cirkevné matriky stratili síce charakter úradných kníh, ale viedli sa ďalej pre vnútornú potrebu cirkví, ponechala sa im však hodnovernosť a dôkazná sila pre vydávanie a overovanie potvrdení v matričných záležitostiach z obdobia do uzákonenia štátnych matrík, ktoré boli z úradnej moci vedené od 1. októbra 1895. Práve tieto prvé štátne matričné knihy s vročením 1895 – 1906, niektoré knihy s vročením až do roku 1919 sa v súčasnosti už v prevažnej väčšine nachádzajú v štátnych archívoch.
Vráťme sa však do zlomového roku 1895. V prvom rade to boli v tej dobe printové médiá, v gemerskom regióne ,,Rozsnyói Hirlap“, ktoré oznamovali tak slávnu udalosť ako bol prvý štátny manželský obrad, ktorý sa uskutočnil 3. októbra 1895 v Jelšave o tretej hodine poobede, kedy manželstvo uzavreli ženích Gulyás Lajos živnostník a nevesta Bráz Erszébet. Obrad bol prevedený starostom Gusztávom Bazilideszom. Manželský pár sa následne po skončení štátneho obradu presunul do evanjelického kostola, kde absolvovali aj cirkevný obrad. Priamo pod týmto článkom sa v novinách nachádza oznam o budúcom prvom štátnom obrade v Rožňave, ktorý sa bude konať 8. októbra 1895 o desiatej hodine doobeda.
,,Rozsnyói Hirlap“ z 13. októbra 1895 kvetnato a s troškou pompéznosti, možno aj kvôli propagácii štátnych obradov, píše o tejto udalosti v svojom rozsiahlom článku.
Manželstvo uzatváral mladý pár Nógrády Jenő, železničný výpravca a Proschinger Jozefine, dcéra váženého miestneho hostinského. Svedkami boli ctený Tomori Géza hlavný slúžny (hlavno slúžnovský sudca) a miestny statkár Kiss Károly. Táto dovtedy v Rožňave nevídaná slávnostná udalosť sa konala v zasadačke radnice mesta. Významný a dôstojný priebeh obradu viedol primátor mesta Sziklay Géza, odetý v slávnostnom odeve, ktorý zdobil široký opasok s pozláteným maďarským címerom, čo významne pozdvihlo slávnostný punc aktu. Autor článku kladne ohodnotil nielen elegantný, predpísaný odev primátora, ale aj primátorov dôstojný prejav, s ktorým sa prihováral mladému páru, čo vraj ocenilo svojim potleskom po vyslovení súhlasného ,,Áno“ mladomanželov a podpísaní 
úradných kníh, množstvo prizerajúcich sa aj z radov odporcov štátneho obradu. Či a aký dojem zanechali šaty nevesty, to sa v článku neuvádza. Zvedavosť davu sprevádzala mladý pár a svadobčanov v poobedňajších hodinách aj na cirkevný obrad do rímskokatolíckeho kostola v Rožňave, ktorý bol preplnený zvedavým prizerajúcim sa davom. Po odznení oficialít nasledovala dosial nevídaná svadobná zábava, na ktorú bolo pochopiteľne pozvaných množstvo významných osôb mesta. Slávnostné prípitky a príhovory nemali konca kraja, a veselosť trvala za sprievodu cigánskej muziky až do ranných hodín.
V prílohách prikladáme aj samotné záznamy týchto udalostí zapísaných v matrikách. V súčasnej dobe sa budú opäť presúvať do úschovy štátnych archívov ďalšie matričné knihy, ktoré spĺňajú kritériá, čo znamená, že posledný zápis bol prevedený pred viac ako sto rokmi, a budú na požiadanie predložené verejnosti na bádateľské účely.
Zdroje:
- Dostupné na: https://www.epi.sk/zz/1994-154 Zákon č.154/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách, v znení neskorších predpisov.
- Sarmányová, Jana. Cirkevné matriky na Slovensku zo 16. – 19. storočia, vydal: Odbor archívnictva ministerstva vnútra SR Bratislava, 1991
- MVSR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, Rozsnyói Hirlap č. 40 z 6. októbra 1895
- MV SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, Rozsnyói Hirlap č. 41 z 13. októbra 1895
- MV SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, Magistrát Rožňava, Sobášna matrika 1895 – 1903, I. zv.
Bc. Adriana Ďuričeková