Ešte poriadne neuschla ani tlačiarenská čerň v knihe našej Gemerčanky pani Emílie Ivanovej z Gočova „Žila som s nimi“, z ktorej pochádza aj pripojený úryvok: Rusadlie za mojej mladosti, keď sa o nej prostredníctvom našej stránky Maj Gemer dozvedeli nielen jej rodáci z Vlachova, ale dokonca i krajania žijúci už niekoľko desaťročí v Spojených štátoch amerických. S láskou spomínali neformálne stretnutia s obyvateľmi Vlachova i Gočova i na autorku knihy, ktorá sa postarala, aby v jedno letné obdobie navštívili svoje rodisko, alebo rodisko svojich rodičov. Bol som z toho stretnutia prekvapený aj ja, lebo slová písané angličtinou mi veľa nehovorili, iba keď som si ich dal preložiť, tak som to mohol zhrnúť tak, že sa oplatilo jedno i druhé. O to s väčším záujmom som si riadky od hodnotiteľov spomínanej knihy prečítal. Pán Juraj Kováč o.i. napísal, že „Nevšedný rozprávačský talent opretý o nádherný dar videnia osobitostí každodenného života dedinského ľudu hornogemerskej obce Vlachovo, stvárnenie životných príbehov naoko obyčajných ľudí z jej najbližšieho i vzdialenejšieho okolia je charakteristickou črtou literárej tvorby autorky zbierky príbehov zo života Emílie Ivanovej, rodenej Nemcovej z Gočova. Nie raz sa autorka tejto knihy, z ktorej som vám vybral príbeh odohrávajúci sa v tomto regióne po Veľkej noci,
zdôveruje svojim priaznivcom s uverejnenými príbehmi o tom, ako sa dostala na sklonku svojho nie jednoduchého života k písaniu, keď spomína: „Vychádzali mi od srdca tak, ako som to cítila a sú o tom, čo som si zapamätala, i o tom, čo mi rozprávala moja mama a všetci, ktorí vtedy so mnou žili.“ Môžem k tomu doložiť i jej túžbu, aby sa o tom dozvedeli všetci, ktorí sa narodili po nás, i tí, ktorí na svet ešte len prídu. Aby sa dozvedeli ako dakedy žili ľudia, aký bol ich život, ich práca, čo všetko robili. Aby sa takto udržali aj zvyky, obyčaje, hry, piesne, udalosti a rozprávky, ktoré sa na dedine udiali a zachovali. Veď o kom a o čom budú rozprávať svojim deťom, keď sa to nedozvedia od nás? - pýta sa nás všetkých vo svojom slove na úvod.
Pekne viazaná a s bohatým fotografickým materiálom a maľbami skrášlená kniha Emílie Ivanovej, rod. Nemcovej: "Žila som s nimi" má 167 strán. Vydala ju spoločnosť Roveň z Rožňavy a vytlačil ju Alfaprint s.r.o v Martine. Na to, aby ste sa s knihou zoznámili je k dispozícii ešte niekoľko výtlačkov. Rady vám ju na dobierku pošlú ak napíšete svoju požiadavku na adresu: Emília Ivanová, rod. Nemcová, Gočovo 127, 049 27 Vlachovo.
MG - Ondrej Doboš
Emília Ivanová, rod. Nemcová: RUSADLIE ZA MOJEJ MLADOSTI
|
Zlá je, milí, zlá je na nás novina, s tich stromšekóu, tot najkrajší vischíná, ked vischíná, nech vischne od korena, sama si si, mojä milá príčina.
Sama si si, milá mojä, sama si, švárnich chlapcóu z vešera púščäla si, vet som jä ich nepúščäla pre zlú vec, len pobozkat mojo líško a íst preč. (ľudová pieseň) Na záver stavania májov postavili parobci aj jeden veľký, ozdobený farebnými pantlíkami, na moste pri šetierni. Robili tak z úcty k všetkým vlachovským ženám a devám. Nezabudli po jednom máji postaviť aj pred farou a pri vstupe do kostola. Neskôr sa namiesto brezy nosili kvety. Na druhý deň, vo svätodušnú nedeľu ľudia išli do kostola za zvuku zvonov ozývajúcich sa z kostolnej veže. Celé rodiny obdivovali postavené máje, brezy, javore, či smreky pri každom dome, kde bývali dievky. V niektorých oknách boli vystavené aj ozdobné kvetinové koše s krásnymi kvetmi, hortenziami.
Všetci spoločne sme išli popred faru cez lavičku ponad potok vedľa školy. Keď sme vystúpali hore schodmi a prešli cez bráničku, dostali sme sa do nádherne vyzdobeného kostola, ktorý voňal po smrekových vetvičkách. Oblečení sme boli v krásnych sviatočných krojoch s pobožnou knižkou – Tranosciom v ruke. Podľa vrúcneho spevu, ktorý sa niesol celým kostolom bolo cítiť, že Duch Svätý vstúpil do našich sŕdc a Božia prítomnosť bola s nami. Po skončení služieb Božích sme si pred kostolom navzájom popriali požehnané sviatky a pomaly sa rozchádzali do svojich príbytkov, aby sme mohli prežívať toto sviatočné popoludnie so svojou rodinou.
Tento svätodušný deň bol pre všetkých balzamom na dušu, naplnený láskou, radosťou, zdravím a Božím požehnaním. Mladí ho ukončili na bále pri muzike a tanci, starší doma so spevom nábožnej piesne:
Duchu Svätý, daj lásky, veď je to tak treba, jak tej vody a chleba. Nech vánok tvoj zaveje, a oživí nádeje. Čuj hlasy naše tento svätodušný deň, keď vrúcne k Tebe voláme. (nábožná pieseň) |
