Prvú písomnú zmienku o Dobšinej nájdeme v darovacej listine kráľa Bela IV. z roku 1243, v ktorej daroval časť územia Gemera Filipovi a Ditrichovi, synom Mateja, ktorý bol zakladateľom rodu Bebekovcov. Územie Dobšinej pripadlo do majetku štítnickej vetvy Bebekovcov a pod právomoc štítnického hradu. Už v roku 1327 uhorský kráľ povolil zemepánom a majiteľom banských polí kutaciu a banskú činnosť. Vďaka prosperujúcemu baníctvu sa osada postupne vyvinula na mesto. Po schválení Maximiliánovho banského poriadku v roku 1723 bolo mesto oslobodené od zemepanského poplatku z baníctva a fakticky užívalo práva slobodného kráľovského mesta. V roku 1756 potvrdila Mária Terézia Dobšinej právo na 4 výročné trhy. Až v 18. storočí sa Dobšiná vyvinula na úplne slobodné banské mesto. Historické názvy mesta: Dobschina, Topschau, Dobschau, Dobsina.
Mestská správa sa riadila zákonným článkom č. XXII. z roku 1886. Každý rok bola volená mestská rada. Zasadala stále v prvej polovici mesiaca. Zasadnutia viedol richtár. Zákonom č. 210 z 22. marca 1920 boli mestá so zriadeným magistrátom vyhlásené za veľké obce. V skutočnosti Dobšiná bola prehlásená za veľkú obec už dňom 2. januára 1920.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, Magistrát mesta Dobšiná 1326 – 1920
Listina je hodnoverným odpisom zakladacej listiny Dobšinej z roku 1326.
Jazyk latinský, visiaca pečať na zelenej šnúre.