História chaty na Volovci sa začala písať v roku 1933, kedy Klub Československých turistov, odbor Rožňava podal v máji 1933 Obecnému zastupiteľstvu v Čučme prostredníctvom Obvodného notára v Betliari žiadosť o povolenie k výstavbe ochrannej turistickej útulne a pridelenie potrebného pozemku. Odbor klubu hodlal ešte v tom istom roku vybudovať na Volovci v blízkosti prameňa drevenú ochrannú útulňu, ktorá by slúžila len k prenocovaniu a útulku turistov pred nepohodou. Keďže miesto, ktoré si vyhliadli, bolo na pozemku obce Čučma, žiadali obecné zastupiteľstvo o povolenie k stavbe spomenutej útulne a bezplatného pridelenia potrebného miesta o výmere 100m2 na dobu, kým bude klub čsl. turistov toto miesto potrebovať.
Na najbližšom zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 2. júna 1933 obvodný notár Géza Takáč prečítal podanú žiadosť Klubom čsl. turistov, odbočka Rožňava o povolenie postavenia útulne a navrhol, aby bolo žiadosti vyhovené, keďže podporovanie turistiky bolo povinnosťou každého občana. V záujme povznesenia kraja propagačným prostriedkom, ako bola turistika, obecné zastupiteľstvo jednohlasným uznesením súhlasilo, aby sa na obecnom pozemku na Volovci útulňa postavila. Ako uznávací poplatok určili ročný obnos 5 Kč.
Zástupca Odboru klubu československých turistov v Rožňave v marci 1934 podal žiadosť Obecnej rade v Čučme o udelenie povolenia na vystavenie turistickej útulne na mieste, ktoré bolo obecným zastupiteľstvom prepustené. Vo svojej žiadosti uviedol, že „útulňa bude mať dve izby a jednu kuchyňu a vzhľadom na to, že požiar tam nehrozil, bude z dreva, postavená na kamenných základoch a pokrytá šindľami“.
Na základe predloženej žiadosti, plánu a mienky obecnej stavebnej komisie, obecná rada v Čučme číslom 1688/1934 vydala dňa 10. marca výmer, ktorý v zmysle §5 štatútu bývalej župy Gemer-Malohontskej, postavenie útulne na vrchu Volovec povolil. Prevedením stavby bol poverený 
Ján Špilda, tesársky majster v Betliari. Proti výmeru sa mohlo podať odvolanie prostredníctvom obecného úradu na Okresný úrad v Rožňave. Výmer bol zaslaný okrem klubu turistov aj Okresnému úradu v Rožňave, Bernej správe v Tornali, Obchodnej a priemyselnej komore v Banskej Bystrici a Okresnej nemocenskej poisťovni v Rožňave.
Výmer podpísal obvodný notár v Betliari Géza Takáč a starosta obce Čučma Jozef Ondrej. Už o štyri mesiace, dňa 11. júla 1934, obecná rada v Čučme vydala výmer, ktorým sa na základe žiadosti a prevedenej miestnej prehliadky povolilo Klubu československých turistov v Prahe, odbočka v Rožňave, užívanie turistickej útulni „Horákovej“, postavenej na vrchu Volovec, dňom 1. júla 1934. Keďže útulňa bola na vonkajšom priestore obce Čučma, bolo jej pridelené domové číslo 110.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, Archívny fond: Obvodný
notársky úrad v Betliari