Július Botto, slovenský pedagóg, advokát, historik, cirkevný historik, publicista, prekladateľ a kultúrny činiteľ sa narodil 24. júla 1848 v slovenskej dedine Rozložná. Jeho otec Ladislav Botto bol evanjelický farár a Július podľa rodinnej tradície mal byť tiež teológom. Keď skončil elementárne školy v Jelšave, tak pokračoval na gymnáziách v Rimavskej Sobote, Levoči a v Spišskej Novej Vsi. Teológiu študoval na kolégiu v Prešove, kde pri teologických a neskôr právnických štúdiách zažil nezabudnuteľné chvíle v skupine slovenských junákov združených do krúžku okolo Pavla Országha Hviezdoslava.
V školskom roku 1869/70 bol povolaný za suplujúceho profesora do Veľkej Revúcej, a to rozhodlo o celom ďalšom jeho živote. Ešte sa síce vrátil k právnickým štúdiám do Prešova, ale v školskom roku 1871/72 bol opäť v Revúcej, aby bol svedkom radostných chvíľ otvorenia gymnaziálnej budovy. Len dva roky bolo slovenské gymnázium v novej vlastnej budove. Generálny konvent evanjelickej a. v. cirkvi v Uhorsku, ktorý bol zvolaný na 2. septembra 1874, mal už len formálnu úlohu a vyhlásil gymnázium za zrušené.
Po dokončení právnických štúdií zložil rigorózne a advokátske skúšky a usadil sa ako advokát vo Veľkej Revúcej. Staral sa o deti po nebohom Samuelovi Ormisovi. Július Botto a pamätná budova gymnázia 45 rokov žili vedľa seba ako pamätníci. Pomáhal ľuďom v mestečku, pracoval literárne, historicky, písal do Slovenských Pohľadov. Napísal životné monografie: Jonáš Záborský, Michal Miloslav Hodža, Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, ktoré obsahujú veľmi dôležité historické dokumenty pre dejiny Slovenska v 19. storočí. Vo Veľkej Revúcej bol v mestskom zastupiteľstve.
Československá republika splnila sny a túžby jeho života a pamätná budova otvorila bránu pre slovenské deti do slovenského gymnázia. Československé štátne reálne gymnázium v Revúcej vzniklo z iniciatívy Júliusa Botta, ktorý bol jeden z najmladších profesorov učiteľského zboru bývalého I. slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej. Študenti ho volali Baťuška. Funkciu dočasného správcu vykonával od 14. októbra 1920 do 1. novembra 1922. Dňa 29. októbra 1922 sa na gymnáziu zriadil „Spolok pre podporovanie nemajetných študentov“, ktorého sa stal predsedom. Ťažko bolo zohnať stredoškolských profesorov s potrebnou kvalifikáciou. Často prichádzala pomoc z Čiech. Po dvojročnom vedení správy štátneho reálneho gymnázia sa vrátil k svojmu advokátskemu povolaniu, stal sa verejným notárom vo Veľkej Revúcej a učil dejepis slovenských študentov na gymnáziu.
Július Botto dňa 29. septembra 1926 zomrel v Revúcej. Profesorský zbor si uctil jeho pamiatku pietnou spomienkou na mimoriadnej porade v deň jeho smrti. Prof. Rudolf Klačko prehovoril pred zhromaždenými žiakmi o živote a význame zosnulého. Na znamenie hlbokého smútku sa vyučovanie prerušilo. Dňa 1. októbra celý profesorský zbor a zástupcovia žiakov vyslovili rodine úprimnú sústrasť a 2. októbra sa celé gymnázium zúčastnilo na pohrebe, ktorý bol podľa obradov evanjelickej a. v. cirkvi. So svojím bývalým učiteľom sa rozlúčil biskup dr. Jur Janoška a priatelia zosnulého z celého Gemera.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, Ročné správy Československého štátneho reálneho gymnázia vo Veľkej Revúcej.
Zborník spomienok. 50 rokov Československého reálneho gymnázia v Revúcej 1920 – 1970.