Jelšava (Illswa, Jelssawa, maď. Jolsva, nem. Ilsau, Jelschau) leží na rozhraní Slovenského Rudohoria a Slovenského krasu v doline Muráňa. Staré banícke a remeselnícke mestečko, ktoré vyniká svojou historickou minulosťou, založená nemeckými baníkmi v roku 1061.
Staré porekadlo hovorí, že remeslo má zlaté dno. Už v 17. – 19. storočí bola Jelšava rozvinutým remeselníckym mestom. V 19. storočí sa obyvatelia venovali najmä garbiarstvu, súkenníctvu, obuvníctvu, gubárstvu, výrobe zvonkov, ovocinárstvu, kachliarstvu, ševcovskému remeslu a hrebenárstvu.
Nepostrádateľným predmetom u človeka je hrebeň. Výrobňu hrebeňov nebolo potrebné však hľadať ďaleko. V Jelšave takáto remeselnícka dieľňa fungovala. Jednoduchý dom, bez firemnej tabule, na Štefánikovej ulici číslo 278.
V slovenskom nezávislom týždenníku „Šafárikov kraj“ sa v roku 1947 uvádza:
„Statný majster, Ján Polomský, ochotne predloží svoj tovar. Je lacný a dobrý, môžete si vybrať. Veľa toho nenarozpráva, ale jeho matka, pani Júlia, s okuliarmi na očiach, rada pomôže a čo on nedopovie, ona doplní. Hrebenárske remeslo prevádza už od 12 rokov. Hrebenárskemu remeslu sa vyučil u svojho otca Ondreja. Pracoval v otcovej dielni aj po jeho smrti a pokračoval v tomto remesle. Bol posledným hrebenárom, ktorý sa venoval v Jelšave tomuto remeslu.
Suroviny dostáva od mäsiarov až z Prahy. Pre výrobu hrebeňov sa hodí len stred roha. Špička a koreň odpadne. Roh sa zohreje, prepíli a zaprešuje, aby bol plochý. Narežú sa kusy podľa potreby. Ručným hoblíkom sa zrhuba očistia. Natiahne sa jarček od chrbta hrebeňa. Po jarček sa vyrežú zuby. Elektrina rozkrúti okrúhlu pílku, piliny praskajú, regulátor cvaká a zubov v pravidelnej vzdialenosti pribúda. Za chvíľku vidieť všetky. Hrebenár v jednej ruke drží hrebeň, v druhej hoblík. Piliny sa rozletujú, ale majster sa neporeže, má veľkú zručnosť a tvrdá kosť mu musí podľahnúť. Pani majstrová vezme do ruky hrebeň a na filci omočiac hrebeň v zmesi nehaseného vápna a rohových pilín, pekne ho vyleští. Hrebeň je hotový.“
Pán majster za deň vyhotovil až 30 hrebeňov. Cena jedného sa phybovala od 10 – 30 Kčs. Objednávky mu prichádzali od rôznych firiem. Adresované boli na Ján Polomský, hrebenár v Jelšave. Nemal firemnú tabuľu, ani neinzeroval, ale dobré hrebene mali odbyt a chválili svojho majstra.
Zdroj: MV SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, Šafárikov kraj, rok 1947, archívny fond Obvodný notársky úrad v Jelšave.
Pozn. MG: Slanský, J. M: ...zlaté dno. In: Šafárikov kraj, roč. 10, č. 28, 19.7.1947, s. 2.