Rožňavské kúpele ležali v krásnom prostredí, vzdialenom 2 km severovýchodne od centra mesta, uprostred krásnych ihličnatých lesov a pod Skaliskom – Volovec. Zdobil ich park, umelé jazierko na člnkovanie a v údolí Čučmy tečúci potok Drázus plný pstruhov. Malebné prostredie okolitej prírody bolo v lete s rovnomernou priemernou teplotou 17 – 18 °C. Liečivé pramene mali blahodarné účinky na telo a bolo ich niekoľko, ako napr. „Amália forrás“, Bánya forrás, Antal kút, ako aj „Szép leány forrás“. Z prameňov „Antal kút“, „Amália forrás“ a „Bánya forrás“ vykonal rozbor v roku 1895 lekár budapeštianskeho chemického laboratória Mátray Gábor. V nich nachádzal, hlavne v prameni „Bánya forrás“, vysoký obsah síranu železitého. Tieto pramene s vysokým obsahom železa a ich liečivé účinky boli už oddávna známe blízkym i vzdialeným obyvateľom, ktorí si pravidelne každú nedeľu vychutnávali krásu prírody a ozdravné pôsobenie vody. Obsahovala aj mangán, kalcium, magnézium, chlór a iné minerálne látky. Bola odporúčaná na liečenie anémie, respiračných ťažkostí, pohybového aparátu, kardiovaskulárnych chorôb, ako aj liečenie ženských ochorení.
V roku 1896 boli ministerstvom vnútra rakúsko-uhorskej monarchie úradne vyhlásené ako liečebné kúpele. O tri roky neskôr riaditeľstvo kúpeľov predložilo návrh promenády mestu, ktorá si 
vyžadovala výrub časti lesa. Od konca 19. storočia do vypuknutia prvej svetovej vojny bol tu živý ruch a do kúpeľov prichádzali návštevníci z celej rakúsko-uhorskej monarchie. V tom čase sa tu organizovali rôzne zábavy, majálesy a iné podujatia, ktoré boli veľmi vyhľadávané celým okolím. Historickým míľnikom kúpeľov bol rok 1890, keď Juraj Schopper, rožňavský biskup, predal kúpele vtedajšiemu nájomníkovi Jozefovi Markovi, Albertovi Markovi, budapeštianskemu obchodníkovi a rožňavskej spoločnosti Flütsch Július a Koloman. S touto kúpou súhlasilo aj ministerstvo. V rokoch 1890 a 1891 kúpele prešli rozsiahlou rekonštrukciou. V roku 1911 predložili finančné spoločnosti návrh mestskému zastupiteľstvu, aby sa vytvorila akciová spoločnosť so základným imaním vo výške 500.000,- korún, ktorá by kúpila kúpele, upravila ich, rozšírila a vytvorila letné kúpele a rekreačné stredisko. Napriek prvotnému nadšeniu z návrhu, ostal len návrh a rozsiahly projekt nebol zrealizovaný. V nasledujúcom roku silná víchrica spôsobila značné škody v kúpeľoch, čo ovplyvnilo aj návštevnosť. Majiteľmi kúpeľov od roku 1895 boli rôzni zámožní ľudia a svoj podiel vlastníctva v rožňavských kúpeľoch mala aj rožňavská sporiteľňa. Neskôr v roku 1918 boli vlastníctvom „Budapeštianskej nemocnice“. V rokoch 1928 – 1939 ich vlastnili Sándor Szoboszlay, vtedajší notár a Pálfy Gyula, hotelier. Od roku 1940 boli majetkom bývalej banskej spoločnosti Rimamuránsko-Šalgótarjánskej. Kúpele zanikli po druhej svetovej vojne, kedy tu bolo zriadené rekreačné stredisko a neskôr umiestnené podnikové riaditeľstvo Gemerských železorudných baní.
Zdroj: MV SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava:
ZORA GEMERA, ročník VIII, rok 1958, č. 39
fond Magistrát mesta Rožňava 1323 – 1923
Kerényi Éva: Fürdőélet a 19. századi Gömörben