V roku 2021 uplynie okrúhlych 160 rokov od narodenia významného, ale pomerne málo známeho, Betliarčana, ktorý sa celý svoj život venoval problematike baníctva. Toto odvetvie ľudskej činnosti je, z viacerých aspektov, okoliu Betliara veľmi blízke.
Aladár Wahlner sa narodil 1. februára 1861 v Betliari. Jeho rodičmi bol Karol Wahlner a Julianna Ščavinská (Wahlner Károly a Csavinszky Julianna). Podľa záznamu o narodení a krste farnosti Veľká Poloma (dnes Gemerská Poloma), bol pokrstený ako Aladar Robert Victor Wahlner. Strednú školu skončil v Rožňave, právnickú akadémiu v rokoch 1879 – 1883 absolvoval v Košiciach a odborné vzdelanie v banských vedách absolvoval a ukončil v rokoch 1883 – 1886 v Banskej Štiavnici. Po ukončení štúdií nastúpil do zamestnania k štátnej správe banského práva ako praktický koncipient na úrade banského kapitanátu v Oravici (dnes Oraviţa Rumunsko), kde 12. októbra 1886 zložil sľub. V roku 1887 bol menovaný za banského porotcu a v roku 1889 za banského komisára.
V tejto funkcii ho v roku 1891 preložili na banský kapitanát v Banskej Bystrici. Stal sa hlavným banským komisárom a túto funkciu zastával od roku 1896 na právnom oddelení Ministerstva financií v Budapešti, kde pracoval až do dvadsiatich rokov minulého storočia. Oženil sa, za manželku si vzal Zlatu Füleppovú (Fülepp Aranka). V tejto pozícii už v roku 1898 získal titul banského kapitána a o ďalšie dva roky bol vymenovaný za aktívneho banského kapitána. V roku 1904 bol zaradený do VI. platobného oddelenia ministerstva, v roku 1907 nadobudol hodnosť ministerského radcu a v roku postúpil do V. oddelenia. Od 1. januára roku 1919 vo funkcii zástupcu štátneho tajomníka riadil hlavné oddelenie banskej správy a po uplynutí niekoľkých rokov činnosti bol od roku 1914 jeho vedúcim.
Okrem plnenia úloh, vyplývajúcich z bežnej administratívy banskej činnosti, v období rokov 1899 – 1903 na prípravu návrhu nového banského zákona založil združenú komisiu, ktorej bol vedúcim. Táto komisia úspešne zvládla a ukončila túto ťažkú úlohu, vypracovala slovné znenie návrhu zákona a jeho odôvodnenie, ktoré, ako zdroj bohatých informácii, vyvolalo pozornosť aj v zahraničí.
Neskôr, v roku 1909, vypracoval návrhy zákonov o ťažbe draselnej soli, zemného plynu a minerálnych olejov, ktoré boli v roku 1911 zavedené do praxe. Za prípravu týchto návrhov bol vyznamenaný rytierskym krížom Leopoldovho rádu.
Od toho času aktivita okolo príprav zákonov neprestávala. Je treba spomenúť najmä návrh zákona o detailnej reforme banských bratských pokladníc, o úprave banských poplatkov, návrh zákona o práve k územiam s výskytom uhlia a právnu úpravu pomerov v uhoľnom baníctve.
Po najväčšom banskom nešťastí v Európe, ktoré sa stalo 10. marca v roku 1906 v kamennouhoľných baniach pri severofrancúzskom mestečku Courrieres, kde zahynulo 1099 baníkov, Wahlner absolvoval študijnú cestu do Francúzska, Belgicka a Nemecka. Po návrate vypracoval detailnú správu o priebehu tejto katastrofickej udalosti a z nej vyplývajúcich opatrení, na základe ktorých pre zvýšenie bezpečnosti baní v krajine, vypracoval viaceré vládne nariadenia a zaviedol ich aj do praxe (boli to napr. o zrážaní rozptýleného uhoľného prachu v banskom ovzduší, štatúte strelmajstra a o strelných prácach).
Počas dlhých rokov svojej praxe osobne navštevoval banské závody a vykonával kontrolu dodržiavania pracovných a bansko-bezpečnostných predpisov.
V neposlednom rade je potrebné zmieniť sa aj o jeho literárnej činnosti, predovšetkým v oblasti banského práva, sociálnej politiky a štatistiky. Jeho práce boli uverejňované najmä v odbornom časopise Banícke a hutnícke listy (Bányaszati és Kohászati Lapok). Sotva existovala dôležitejšia problematika banského práva, o ktorej by nebol spracoval písomné vyjadrenie. Podstatnú časť svojej publikačnej činnosti venoval oblasti banskej štatistiky a to počas celých 25 rokov svojho pôsobenia.
V lete roku 1920 bola založená odborná skupina pre skvalitňovanie bezpečnosti ťažby uhlia a možnosti jej nárastu, v ktorej pracoval krajinský vládny komisár pre ťažbu uhlia.
Jeho najdôležitejšími prácami sú:
|
|
V roku 1926 ho banícky a hutnícky spolok (Bányászati és Kohászati Egyesület) vymenoval za čestného člena a založil tradíciu každoročného odovzdávania pamätnej medaile Aladára Wahlnera a udeľujú ju osobnostiam, ktoré sa v oblasti hospodárnej ťažby nerastných surovín, zaslúžili o jej skvalitnenie a zároveň boli významnými odborníkmi.
Medaila okrúhleho tvaru o priemere 50 mm je vyrobená z bronzu, pozláteného bronzu alebo zlata.
Aladár Wahlner zomrel náhle, dňa 11. augusta roku 1930 v Budapešti, na následky krvácania do mozgu vo veku 69 rokov.
Na základe príspevku v časopise Bányászati és Kohászati Lapok roč. LIV, rok 1921, č. 9, s. 130-131 a https://hu.wikipedia.org/wiki/Wahlner_Aladar
spracoval:
Ing. Mikuláš Rozložník