S hlbokým zármutkom oznamujeme rodine, priateľom a známym, že dňa 29.12.2020 vo veku 87 rokov zomrel náš milovaný otec, dedo, pradedo PaedDr. Milan Sajenko.
Tak sa začala informácia, ktorá mi prišla do emailovej schránky od JUDr. Milana Sajenka mladšieho, že v trebišovskej nemocnici skonal jeho otecko PaedDr. Milan Sajenko. Táto smutná správa ma hlboko ranila aj preto, že išlo o človeka, ktorý v našom Gemeri požíval úctu takmer od každého, kto v ňom žil, alebo žije. Poznal ho takmer každý, najmä Slavošovčania, kde strávil najväčšiu časť svojho plodného života. Vďaka jeho aktivitám a jeho činnosti ho poznali aj mimo obce, ktorej zasvätil prakticky všetok svoj potenciál. Tak vedomostný, ako aj pracovný. Iba niekoľko posledných mesiacov strávil bez svojich krajanov i rodiny v Dome sociálnej starostlivosti v Sečovciach.
Milan Sajenko sa narodil 1. marca 1933 v Radotíne pri Prahe rodičom Alexejovi a Anne, rodenej Pozemskej.
Otec Alexej dostal zamestnanie v papierňach v Slavošovciach a tak sa rodina sťahovala na jeseň 1938 do srdca Slovenského rudohoria. V Slavošovciach prežili rodičia so synom celý život. Po vypuknutí 2. svetovej vojny rodičia vedeli, na ktorú stranu sa postaviť.
Najmä počas vyhlásenia Slovenského národného povstania rodičia všemožne pomáhali povstalcom, a neskôr aj partizánom. V ich dome sa schádzali najmä partizánskí velitelia. Podporu mali aj u vedenia a robotníkov v Slavošovských papierňach. Mladý 11-ročný Milanko si hrôzy a nebezpečenstvo vojny neuvedomoval. Preňho bolo poctou stretnutie s partizánmi, podržať a uviazať im koňa, poťažkať si samopal... Základnú školu Milanko absolvoval v Slavošovciach. Chodil do školy, ktorú navštevoval aj velikán slovenských rozprávok Pavel Emanuel Dobšinský. No ani vo sne ho nenapadlo, že raz v tejto škole bude aj on učiteľom a dokonca aj riaditeľom.
Vojna skončila a po ukončení základnej školy navštevoval Gymnázium v Rožňave, ktoré ukončil v školskom roku 1950/1951. Nastúpil ako učiteľ v Dobšinej. Na vlastnú žiadosť bol v roku 1957 preložený na ZŠ v Slavošovciach, ktorú neopustil celý život. Diaľkovým štúdiom v roku 1958 ukončil úspešne Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici. V roku 1960 bol menovaný za riaditeľa ZŠ v Slavošovciach a v tejto funkcii zotrval až do odchodu do dôchodku v roku 1990.
V roku 1956 uzavrel manželstvo s Margitou, rod. Galovou zo Štítnika, s ktorou vychovali dvoch synov a dcérku. Po takmer 10-ročnom zdravotnom trápení Milana manželka navždy opustila.
Od začiatku svojej pedagogickej činnosti sa intenzívne zaoberal získavaním a zhromažďovaním materiálov o protifašistickom odboji v okolí Slavošoviec, o histórii obce a histórii Slavošovských papierní a neskôr o týchto udalostiach publikoval. V obci založil „Izbu revolučných tradícií“, kde zhromaždil najmä písomnosti z obdobia protifašistického odboja. Žiaľ, po prevrate bola výstava demontovaná a odvezená do Rožňavy, kde „zapadla prachom“.
Milan Sajenko má osobnú zásluhu na zriadení múzea Pavla Emanuela Dobšinského v Slavošovciach, v ktorom zhromaždil dokumenty a publikácie Dobšinského a ďalšie artefakty z obdobia, kedy tento náš Homér pôsobil v Slavošovciach. V múzeu bol niekoľkoročným sprievodcom jeho návštevníkov. Taktiež má osobnú zásluhu na sprístupnení Slavošovského tunela pod Homôlkou (dĺžka tunela je viac ako 2400 m), ktorý bol stavaný v rokoch 1941-1945 medzi Slavošovciami a Magnezitovcami, ale po skončení 2. svetovej vojny stratil na aktuálnosti a nebol dokončený. Dnes je turistickou atrakciou a každoročne na jeseň sa v ňom usporadúvajú aj hudobné koncerty. Ako poslanec Obecného zastupiteľstva v Slavošovciach pôsobil ako jeden najstarších poslancov v SR.
Svojimi príspevkami obohacoval aj webovú stránku Maj Gemer, ktorá s veľkou úctou uverejňovala jeho spomienky nielen na život v Slavošovciach, ale aj blízkom okolí.
PaedDr. Milan Sajenko zanechal po sebe, najmä v Slavošovciach, veľký kus svojej energie, ktorú rád pretavoval tými najkrajšími skutkami do rôznej podoby pre súčasníkov a ich nasledovníkov.
Česť jeho nesmrteľnej pamiatke!
Celej rodine Milana Sajenku vyslovujeme úprimnú sústrasť.