Známy náš gemerský propgátor histórie baníctva najmä v Dobšinej i na okolí RNDr. Ondrej Rozložník sa v uplynulom mesiaci prezentoval ďalšou svojou knihou zameranou na banskú a hutnícku činosť v okolí Dobšinej. Dal jej skôr lyrický názov Banská víla. V titule knihy použil aj nemecko dobšinský dialekt „Bulenerštinu“, v ktorom má kniha názov Die Grubenfee. Básne, publikované v tejto knihe, nie sú iba poéziou o banskej činnosti. Dokumentujú aj spoločenský stav určitého krízového obdobia v rokoch 1890 až 1920, kedy sa banská činnosť v meste Dobšiná dostala do problémov. Mesto Dobšiná má, v histórii banskej, hutníckej a lesnej činnosti, nepopierateľne významné postavenie aj v európskom meradle. Podstatná časť obyvateľov mesta bola v minulosti zamestnaná práve v týchto odvetviach. Počas viacerých storočí sa tu ťažili rôzne nerastné suroviny, ktoré po ich úprave na kovy a následnom predaji, mali významný vplyv na spoločenský stav a rozvoj tohto baníckeho mesta.
Opis stavu tohto obdobia, formou básne, je nutné pochopiť ako kultúrno – historickú udalosť, ktorá si zaslúži, aby bola zverejnená v knižnej podobe. V obidvoch básňach sa deklaruje nevzdať sa nádeje nájsť bohaté ložisko nerastnej suroviny, čo bude pre život a mesto Dobšiná znovu prospešné. Dokumentované je to aj na súčasnom embléme mesta Dobšiná, na ktorom mužíček pozerajúci sa v minulosti do bohatého kotla, stále ešte vidí, že tam ešte niečo zostalo, len ho je potrebné nájsť a tak mesto oživiť.
V prvej časti knihy, s dvomi básničkami, ktoré sa zachovali vďaka zostavovateľovi knihy „Topscher Gattscholper“, napísanej v nemeckom dobšinskom dialekte „Bulenerštine“, je formu básní popisaná neobyčajne pestrá história baníctva v okolí mesta Dobšiná, ktoré sa preslávilo najmä ťažbou nikel-kobaltových a železných rúd. V básni „Grubenfee“ sú menovite uvedené rudné minerály obsahujúce rôzne kovy, ale i jeden, ktorý má pre ľudstvo pozitívny ale i negatívny význam – rádium.
V básni „Glick Auf“, nám neznámy autor obdivuhodne dokumentuje tieto časy legendou o názve osady „Topscha“ i s presvedčením, že sa ešte určite podarí obnoviť pozitívne roky, pre všetkých obyvateľov mesta Dobšiná.
V druhej časti knihy sú prezentované základne údaje o banskej a hutníckej činnosti formou mapových a fotografických dokumentov s vysvetľujúcim komentárom o tejto činnosti. Dokladované je to štúdiom archívnych dokumentov a v mnohých zistených prípadoch sa čitatelia dozvedia o stave príslušného obdobia mnohé zaujímavé zistené okolnosti tejto výnimočnej a vysoko odbornej činnosti.
Fotografiami a archívnými mapami v počte 152, sú prezentované základne údaje o tejto činnosti.. Do prehľadného zoznamu (v slovenskom a nemeckom jazyku) sú zaradené všetky typy nerastných surovín, ktoré sa v okolí Dobšinej s chronologickým údajom obdobia, ťažili.
Z banských diel sa podarilo zachrániť a fotograficky dokumentovať i rôzne náradia a pomôcky, ktoré sa vtedy pri razení štôlní používali.
V dostupných archívoch, najmä v Štátnom ústrednom banskom archíve Banská Štiavnica a v Štátnom archíve, Košice - pobočka Rožňava, sú mapy s banských diel.
Tieto predstavujú vysokú profesionalitu vtedajších geodetov, ktorí banské diela zamerali. Komentár k ním vpísali do mapy prevažne v nemčine (často v švabachu
resp. písmom fraktúra), neskôr v maďarskom jazyku. Je obdivuhodné že zamerané objekty v mape, zamerané vtedajšími meračskými prístrojmi, porovnaním so súčasnými topografickými mapami, sú veľmi presné.
Knihu doporučujeme nielen tým, ktorí v banskej činnosti pracovali, ale i všetkým záujemcom o jej históriu, ale aj mladšej generácii aby sa obznámili ako sa v minulosti nerastné suroviny ťažili.
Knihu vydalo mesto Dobšiná v novembri 2020.
Zostavovateľ RNDr. Ondrej Rozložník.
(M.R.)
P O Z N Á M K A:
Záujemcovia o uvedenú knihu kontaktujte sa telefónicky na čisle: 0905 730 687, resp. elektronicky na adrese: mariana [bodka] rozloznikova [zavináč] gmail [bodka] commariana [bodka] rozloznikova [zavináč] gmail [bodka] com, alebo v TIC mesta Dobšiná.