„Nie je to v nás,
je to mimo nás.
V tom večnom kotle, kde sa varí čas.
No prv, než to v ňom
všetko skolotá,
premieša obsah nášho života...“
Tak píše životom skúšaný i vyskúšaný gemerský rodák, pedagóg a básnik Ondrej Nagaj. Ak vravíme o človečenskej zrelosti, opierame sa nielen o úctyhodný vek spisovateľa, ale predovšetkým o jeho poetické dielo a jeho najprivátnejšie myšlienky zhmotnené v jednotlivých knihách. Píše pre dospelých i pre deti, témy intímne, satiricko-kritické i hravé, no aj láskavo-múdre básničky pre deti všetkých vekových kategórií.
Ondrej NAGAJ sa narodil 21. februára 1940 v Ratkovskom Bystrom, časť Filier. Zmaturoval v Šafárikove (Tornaľa) a potom vyštudoval slovenčinu a ruštinu na FF UK v Bratislave. Dva roky učil na ukrajinskej ZŠ v Hostoviciach na ďalekom slovenskom Východe. V roku 1964 nastúpil ako stredoškolský profesor na SVŠ v Šafárikove a po piatich rokoch prešiel učiť na SPgŠ v Turčianskych Tepliciach, kde pôsobil do roku 1985. Po niekoľkoročnej redaktorskej práci v martinskom vydavateľstve Osveta sa vrátil k učiteľskému povolaniu v Turčianskych Tepliciach a v tomto meste žije dodnes. Pre nás je iste zaujímavé, že pôsobil aj ako profesor na Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej.
Jubilanta sme s radosťou privítali na pôde mesta počas jeho dvojdňového pobytu v minulom týždni (24. – 26. septembra). Pán Nagaj venoval svoj čas stredoškolákom na besede o spisovateľskej tvorbe i večernému stretnutiu s verejnosťou v Múzeu PSG. Pricestoval spolu s manželkou Vierkou, s ktorou pre deti tvoria aj spoločne. Bezprostredným motívom pre návštevu v Revúcej v tomto čase bola účasť vo fotografickom projekte priateľa z Turčianskych Teplíc – fotografa, ochranára, estéta Gustáva Hegedüša.
Gustáv HEGEDÜŠ (*1941) žije a tvorí v Turčianskych Tepliciach. Dlhodobo pestovaný vzťah k prírode, turistike a lyžovaniu, spolu s rozvíjaním vlastného fotografického videnia, ho prirodzene priviedli na výtvarnú fotografickú scénu s námetmi spätými s ľuďmi a prírodnými živlami. Chodiac po horách a dolinách vníma krajinu všetkými zmyslami, vidí aj necitlivé lokálne i globálne zásahy človeka v nej. Výsledkom jeho aktívneho postoja ku prebiehajúcim klimatickým zmenám je nový umelecký projekt pod názvom „V lese“, s prizvaním básnika Ondreja Nagaja.
Výstavu fotografií V LESE sme sprístupnili v Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej vernisážou za účasti asi štyroch desiatok ľudí. Prišli priaznivci kultúry z mesta i okolia, ale aj priatelia oboch protagonistov a nálada bola výborná počas oboch častí programu – pri vernisáži a následnej „priebežnej“ prehliadke výstavy, ako aj na „sedacom“ stretnutí pri dialógu so spisovateľom, rodákom a jubilantom (rozhovor s manželmi Nagajovcami veľmi príjemne viedla poetka - debutantka Martina Meriačová z Revúcej).
Pripomeňme ešte, že kurátorkou výstavy bola Janka Kolláriková, ktorá pricestovala pomôcť aj s inštaláciou výstavy, a že päticu mimoriadnych hostí mesta dopĺňala manželka fotografa pani Zuzana Hegedüšová. Ďakujeme im všetkým za návštevu i za šírenie dobrého mena nášho mesta na všetkých miestach ich pôsobenia.
Na záver vyberáme pár Nagajových veršov, ktoré by azda mohli byť jeho umeleckým i ľudským krédom...:
„Kým som ešte
na tejto strane rieky
a mám ruky
zo života prázdne,
rád by som sa,
rád podelil s niekým
so všetkým,
čo ostalo mi na dne.“
Juraj Genčanský
MsKS v Revúcej
foto: Martina Saganová