Po dlhej chorobe, vo veku 92 rokov a necelých päť mesiacov dňa 9.9.2020 popoludní v nemocnici v Hnúšti dotĺklo srdce statočného človeka, nášho hrdinu Artúra Szobonyu.
V neďalekej obci Šankovce (dnes súčasť Gemerskej Vsi) sa dňa 17. apríla 1928 chudobným manželom Júlii Szobonyovej, rod. Forgáčovej a Vincentovi Szobonyovi narodil syn, ktorého pomenovali neobvyklým menom ARTÚRKO.
Manželom Szobonyovcom na narodilo celkom 14 detí, z ktorých však prežilo len sedem. Súrodenci – traja chlapci a štyri dievčatá – od útleho veku boli vedení k práci na malom gazdovstve a tak prispievali k zabezpečeniu obživy rodiny.
Tvrdý život však dokázali deti prežívať plnými dúškami.
Artúrko po absolvovaní tamojšej obecnej školy nastúpil ako tovariš v maďarskom meste Ózd, kde sa po vzore otecka vyučil zámočníckemu remeslu.
Rozpad Československa a odtrhnutie územia aj jeho rodnej obce k fašistickému Maďarsku si ako mnohé deti ani neuvedomoval.
Ťažké časy nastali až po vypuknutí 2. svetovej vojny.
Otecko, ako účastník prvej svetovej vojny v radoch c. k. armády monarchie bol odvelený na ruský front, kde však spolu so svojimi spolubojovníkmi padli do zajatia. Po vypuknutí VOSR sa pridali mnohí roľníci a robotníci do radov boľševickej armády. Medzi nimi aj otecko Vincent Szobonya.
Bol však zajatý čs. legionármi a na základe rozkazu vtedajšieho ministra vojny vznikajúcej ČSR mal byť spolu s ďalšími „vlastizradcami" odsúdený na trest smrti zastrelením.
Keď boli odsúdenci nastúpení so zaviazanými očami a rukami pred popravčou čatou, tak ich v poslednej chvíli oslobodili náhlym prepadom boľševici.
Táto udalosť sa hlboko vryla do pamäti všetkým.
V čase Horthyho fašizmu nebol odvedený, nakoľko bol ako „boľševik“ nespoľahlivá osoba, sledovaný a nasadzovaný na nútené práce v regentovom kráľovstve.
Otecko, ako spoluzakladateľ KSS v roku 1921 v Tornali a okolí vychovával v duchu priateľstva všetkých pracujúcich a čestných ľudí.
Po vyhlásení SNP zohrávala ilegálna KSS cezhraničnú spoluprácu s povstalcami na Slovensku.
Otecko dôkladne zasvätil mladého Artúrka do ilegálnej práce a ako mladého útleho chlapca ho zaškolil do tajov ilegálnej práce, prekračovaniu hraníc a prenášaniu správ.
Napriek nebezpečenstvám, týraniu a mučeniu nyillasovcami sa nikdy k svojmu poslaniu nepriznal.
Mal tú česť, že bol osobne predstavený veliteľovi partizánskej brigády Rákoczi majorovi Kozlovovi.
Neskôr v oblasti Kamenian narazil na partizánov a tí ho pred prenasledovanými Nemcami vzali so sebou. Pri prenasledovaní Nemci spolu s Honvédmi ich obkľúčili v oblasti Železníka. Pred zajatím ich zachránili baníci, ktorí ich ukryli v banských štôlniach a vetracími šachtami ich vyviedli z obkľúčenia.
Avšak pri prenasledovaní ho zasiahla črepina pod koleno. Po zotavení a oslobodení územia ešte zabezpečoval zásobovanie postupujúcej armády a z dôvodu zdravotných ťažkostí bol pri Lovinobani demobilizovaný.
Po návrate domov sa však dozvedel, že jeho otecka 10.10.1944 honvédi zatkli a odvliekli do koncentračného tábora a domov sa nevracal.
Aké bolo ich prekvapenie, keď sa v lete 1945 vrátil domov!!! Dozvedeli sa o jeho anabáze, že sa dostal až do Dachau, kde ho zachránilo jeho remeslo, lebo pracoval v zbrojárskej výrobe až do oslobodenia americkou armádou.
Tak sa pre vtedy 17-ročného Artúra vojna skončila.
Prvé roky po vojne pracoval doma na gazdovstve. V septembri 1950 však dostal povolávací rozkaz k vykonaniu základnej vojenskej služby. No a div sa svete, naraz dva! Jeden na letisko Tri Duby (Sliač) a druhý na letisko Praha-Kbely. Samozrejme vybral si to bližšie – Tri Duby.
Aké bolo prekvapenie, keď 14 dní po narukovaní prišla do Šankoviec vojenská eskorta z Prahy a hľadala „vojenského zbeha Artúra Szobonyu“!
Po vysvetlení a overení reálneho stavu sa eskorta vrátila bez „zbeha“!
Počas základnej vojenskej služby sa stal ako „ďalej slúžiaci“ a bol často preveľovaný v rámci celej ČSR.
Počas pôsobenia ako vojak z povolania na Ostravsku sa zoznámil s Veronikou MAJDIAKOVOU z Oravského Lieskového, s ktorou sa v roku 1958 oženil. Spolu vychovali 4 deti. Dcérku Vierku a synov Vladimíra, Tibora a Petra.
Životná púť zaviala syna Vladimíra do Plzne a Petra do Jihlavy.
Pri poslednej rozlúčke dňa 12.9.2020 okrem detí a blízkych príbuzných prostredníctvom SZPB vyjadrili rodine sústrasť z veľvyslanectva Ruskej federácie v SR pani Marija Verschinina a Olina Brodneva, ktoré už predtým – 3.3.2020 – Artúrovi Szobonyovi odovzdali medailu od prezidenta RF Vladimíra Putina ako ocenenie jeho zásluh v boji proti nemeckým a maďarským okupantom pri príležitosti 75. výročia ukončenia 2. svetovej vojny.
Posledný hold Ti vzdávajú všetci členovia ZO SZPB v Tornali, Okresný výbor SZPB v Rimavskej Sobote, ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku a JUDr. Jozef Pupala s rodinou.
ČESŤ TVOJEJ PAMIATKE!