Som rodákom z Gemerskej Polomy a ako správny lokál - patriot sa pravidelne zaujímam a situáciu v mojom rodisku, k čomu využívam hlavne osobný styk a v neposlednom rade Polomské noviny, ktoré mi pravidelne doručí moja sestra.
Z týchto novín som zistil, že sú uverejnené rôzne príspevky o účastníkoch v SNP, predovšetkým o obyvateľoch Gemerskej Polomy.
Jedným z nich bol aj môj otec – jednoducho ho volali Ďuri báči od Kurtinie. Všetci obyvatelia Gemerskej Polomy mi určite dáte za pravdu, že to bol človek, ktorý sa nikdy nechválil tým, čo vykonal, kde pôsobil, napríklad v SNP a podobne.
Môj otec tieto skutočnosti nosil v sebe a nerozoberal ich ani v najbližšom rodinnom kruhu.
Jedna výnimka sa stala počas osláv sedemdesiatky. Tam nám veľmi stručne vysvetlil ako sa dostal do SNP a čo ďalej nasledovalo.
Bolo to nasledovne. Do SNP sa zapojil po jeho vypuknutí 29. 8. 1944, a to v Brezne v pešej jednotke, ktorej velil kapitán Felcman a nadporučík Vavrinec.
V boji pri Svätom Kríži (terajší Žiar nad Hronom) padol do nemeckého zajatia a bol deportovaný do zajateckého tábora Fallingbostel, kde tvrdo „makal“ pri rôznych zemných a výkopových prácach (s ním bol zajatý i ďalší Polomčan pán Toth od Järošä). Je len samozrejmé, že ťažká fyzická práca pri „mizivom“ stravovaní sa musela prejaviť na každom zajatcovi a teda i mojom otcovi. Nakoniec sa z chlapa vrátila domov „atrapa“ zo 45 kilami. V zajatí bol evidovaný pod číslom G 10770150.
Po oslobodení zajateckého tábora dostali žijúci chlapi ponuku odísť do USA, čo môj otec rezolútne odmietol – v tom čase už mal dvoch synov na svete. Zo zajateckého tábora boli všetci občania bývalej ČSA prevezení na hranice a ďalej sa pobrali peši cez Plzeň. Domov sa vrátil v júni 1945. po roku 1945 sa zapojil do aktívneho života v rodnej obci pričom začal pracovať v depe – Plešivec. Ako pomocník rušňovodiča, kde skončil pri odchode do dôchodku v roku 1976.
V obci pracoval pri takmer každej brigádnickej činnosti. Mal značný podiel pri organizovaní brigádnickej činnosti – výstavba telocvične pri základnej škole v obci (Gemerskej Polome) ako vedúci.
Pri príležitosti 20. a 30. výročia SNP mu bola udelená Pamätná medaila a v roku 1976 pri odchode do dôchodku osvedčenie podľa zákona č. 255/46 Sb. Jeho celkový dojem z udeľovania osvedčení vyššie uvedeného zákona nebol mu veľmi po vôli, lebo hovoril: „Keby bolo partizánov a povstalcov toľko, koľko bolo udelených osvedčení, tak Sovietska armáda by nemusela zažiť ofenzívu na Dukle.“
Týmto vyjadrujeme celá jeho rodina nezabudnuteľnú spomienku na človeka spojeného s prácou, svedomitosťou, skromnosťou, pokorou a čestnosťou.
Pevne veríme, že všetci, ktorí ste ho poznali mu venujete tichú spomienku spoločne s jeho rodinou.
Juraj Kušnier mladší s rodinou