Komu čas nevymazal z hlavy pamäť, tak je všeobecne známe, že 15. januára 1945 začala Červená armáda tzv. Jaselsko-oderskú ofenzívu, ktorú Hlavný stan naplánoval aj na žiadosť „stonajúcich“ západných spojencov, ktorí si nevedeli rady s budúcim priateľmi Nemcami (len podľa oficiálnych priznaní USA zamestnali viac ako 40.000 príslušníkov Wermachtu!)
Dňa 28 júla 1944 dosiahli vojská Červenej armády (1. bieloruského frontu) rieku Vislu. Nemecký Wermacht v týchto dňoch od Baltického mora až po hrebene Karpát obdržal drvivé údery vojsk Červenej armády. V tomto období Červená armáda po zdrvujúcich úderoch všetkých druhov vojsk dobyla Lublin a koncentračný tábor Majdanek!
Áno, Červená armáda oslobodila prvý koncentračný tábor nemeckých fašistov na poľskom území, kde podľa dostupných informácií bolo okolo jeden a pol milióna Poliakov, Židov, Belgičanov, Holanďanov, Francúzov, Rumunov, Rusov…
Medzi obeťmi boli najmä starší ľudia (mladí boli na frontoch na obidvoch stranách), ženy a deti.
Na tieto okamihy spomína generálplukovník Vitalij Andrejevič Beľavský vo svojej knižke „STRELY SA SKRÍŽILI NA SPRÉVE“ takto:
„Na naše veliteľské stanovisko v meste ŽELECHOW, prišiel občan Worochowicz.
- Fašistickí vyvrheli zavraždili a umučili v našom meste všetkých židov. Zostalo nás iba 130. Za oslobodenie musíme byt naveky vďační Červenej armáde. Chcem sa stať darcom krvi a dať svoju krv raneným sovietskym vojakom!“
Pri čítaní týchto riadkov som si spomenul na môj počin pred viac ako 20-timi rokmi, kedy som s poľskými priateľmi v meste Gorlice prvýkrát daroval krv ako gesto na pamiatku obetí prvej a druhej svetovej vojny, kedy naši predkovia Slovania položili svoje životy v nezmyselných vojnách v záujme Západu proti cárskemu Rusku a neskôr Sovietskemu zväzu.
V obidvoch vojnách položili desiatky tisíc mladých Čechov, Poliakov, Slovákov svoje životy za záujmy západného kapitálu.
Ďalej generál V. A. Beľavskij spomína:
„Mnohí muži nás žiadali, aby sme ich prijali do Červenej armády. Odporučili sme im, aby sa obrátili na velenie poľskej armády, ktorej vytvorenie schvália Krajowa Rada Narodowa dva dni pred oslobodením Ľublina – 21. júla 1944.
Miestne noviny v tých dňoch napísali: “Musíme si dôkladne uvedomiť prostú, ale veľkú pravdu, že nebyť Červenej armády, ešte dlho by horeli krematóriá v Majdanku. Nebyť pomoci ZSSR, nebolo by dnes Poľska. Túto stručne vyjadrenú objektívnú pravdu si musíme navždy zapamätať a tlmočiť ju svojim deťom a vnukom.“
Nuž bratia Poliaci, pýtam sa vás, ako ste dodržali „prísahu svojich otcov" ?
Prepisujete históriu a búrate pamätníky svojim osloboditeľom, nielen Červenej armády, ale aj vlastných hrdinov, napr. maršála Rokosovského!
Nuž, zobuďme sa a vážme si a ctime si pamiatku našich predkov, ktorí bojovali a mnohí položili svoje životy za to, aby sme mohli 75 rokov žiť v mieri!
Ale dokedy!
Jozef Pupala