V utorok 30. júna 2020 sprístupní Gemersko-malohontské múzeum novú výstavu - Kyjatické hračky Ladislava Hedvigiho. Výstava bude sprístupnená bez vernisáže a v priestoroch múzea potrvá do 30. augusta 2020.
Výrobou drevených, tzv. kyjatických hračiek sa preslávila obec Kyjatice v okrese Rimavská Sobota v 20. – 30. rokoch 20. storočia. V Kyjaticiach i v susednom Babinci sa venovali už od prelomu 18. a 19. storočia výrobe ľudového nábytku. Z bukového štiepaného dreva tu zhotovovali skrine a zásobnice na obilie, tzv. súseky, zdobené charakteristickým rytým ornamentom zhotovovaným špeciálne upraveným kružidlom ukončeným rydlom. Tieto výrobcovia predávali na jarmokoch vo svojom okolí, no i na Dolnej zemi. Okrem toho zhotovovali i zmenšené podoby nábytku a hračky pre deti. Po prvej svetovej vojne, v súvislosti s výrobou lacného továrenského nábytku, no i po zmene hraníc, začala táto výroba zanikať.
S cieľom zachovať pôvodné technologické a výtvarné postupy používané pri výrobe súsekov aj skríň usporiadal Ústav pre zveľaďovanie živností v Turčianskom Svätom Martine pod vedením akademického maliara Bohuslava Šippicha v rokoch 1926 - 1927 v Kyjaticiach prvý kurz výroby kyjatických hračiek. Medzi najobľúbenejšie a najčastejšie vyrábané hračky patrili koníky a domáce zvieratá na kolieskach, vozík so záprahom, fúrik, kolíska, postieľka, zmenšené modely súsekov, no vyrábali sa aj stolíky a stoličky pre deti.
V roku 1934 bol pod vedením B. Šippicha v Kyjaticiach usporiadaný druhý kurz, no po jeho smrti bol predaj hračiek neorganizovaný a výroba začala pomaly upadať. V 40. rokoch 20. storočia predávalo hračky na jarmokoch v okolitých mestách, napríklad v Rimavskej Sobote, v Tisovci, už len niekoľko výrobcov. V roku 1977 pôsobili v Kyjaticiach ako poslední výrobcovia Ján Petráš a Ján Beňo, absolventi kurzu z roku 1934.
Výrobky účastníkov kurzu z rokov 1926 a 1934, ako koníky, prasiatko, rybka, koník s vozíkom, či súsek sú prezentované v úvode výstavy.
Na ich tvorbu nadviazal v 70. rokoch 20. storočia výrobca ÚĽUV Anton Oboňa z Lazian pri Prievidzi, ktorý svojou tvorbou ovplyvnil majstra ľudovej umeleckej výroby Rudolfa Stehlíka (1940 – 2010) z Veľkých Teriakoviec. V 2. polovici 80. rokov 20. storočia sa začal výrobe kyjatických hračiek venovať Ján Ulický žijúci v neďalekých Rimavských Zalužanoch.
V súčasnosti v regióne Gemer-Malohont pôsobí jediný výrobca – Ladislav Hedvigi, pochádzajúci z Rimavských Zalužian. Ním zhotovené hračky, ktorých výrobu štipendiom podporil Fond na podporu umenia, tvoria hlavnú náplň výstavy.
Ladislav Hedvigi sa svojou tvorbou snaží nadviazať najmä na dielo Rudolfa Stehlíka z Veľkých Teriakoviec. Výrobe kyjatických hračiek sa začal venovať v roku 2012 po tom, čo ho zaujala predovšetkým ich ornamentálna výzdoba. Pri výrobe v značnej miere kladie dôraz na zachovanie starých technologických postupov, ktoré sa snažil získať pomocou literatúry, terénnym výskumom, no i štúdiom v zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea. Výrobu kyjatických hračiek L. Hedvigi prezentoval v roku 2016 aj za hranicami Slovenska, keď v Poľsku získal ocenenie v súťaži Tradičná hračka. V tom istom roku nadviazal tiež spoluprácu s Ústredím ľudovej umeleckej výroby, kde pravidelne predkladá svoje výrobky na posúdenie výtvarnej komisii. V roku 2019 získal certifikát Regionálny produkt Gemer-Malohont a v tom istom roku na základe jeho žiadosti Úrad priemyselného vlastníctva SR zapísal kyjatické hračky do zoznamu chránených označení pôvodu výrobku.
Okrem tradičného sortimentu, teda koníkov a kohútikov na kolieskach, postieľok, kolísok, detských stoličiek, koníkov – odrážadiel a zmenšených modelov súsekov, zhotovuje L. Hedvigi tiež rôzne dekoračné predmety zdobené kyjatickým ornamentom, ako svietniky, zrkadielka, či šperkovnice.
Kyjatice patrili v 20. – 30. rokoch 20. storočia popri Starej Turej na západnom Slovensku a Kunešove pri Kremnici k najvýznamnejším centrám výroby drevených hračiek na Slovensku. Kyjatické hračky tak radíme k významnému kultúrnemu dedičstvu Slovenska.
Mgr. Ľudmila Pulišová